Netvor menom "Ona"

Pozerajúc do zrkadla ma pohltila hrôza,
strach z človeka čo pozerá mi do očí...
už to nie je známa tvár, známa póza,
je to netvor, čo vo mne ožil.

čo možno horšie zažiť,
keď človek nechtiac hriešny je
a márne pokúša sa zmeniť
netvora, proti ktorému bojuje...

jeden človek a dve tváre...
jedna tvár a dvaja ľudia...
spoločný osud, ktorý máme...
spoločné mory, čo nad ránom ma budia...

stal som sa zrazu postavičkou...
ona ovláda moje telo,
stala sa veľkou chybičkou
niečím čo do môjho života sa vtrelo...

ona závislá na mne
ja závislí na tom
navzájom sa dopĺňame
nikto nevie
čo bude potom..