Gregorov príbeh

"Ako bolo v škole Gregorko?" Spýtala sa ho mama, ktorá vošla do izby, ako vždy bez zaklopania.

"Mami... Sľúbila si, že si na to dáš pozor!" Povedal s rutinnou naštvanosťou. Desila ho predstava, že by ho mohla nachytať ako masturbuje alebo niečo tomu podobné.

"Tak ako bolo?"

"Fajn..."

"No dobre, vidím, že zas nemáš náladu..."

Vo vnútri mu to bolo vždy strašne ľúto, že na ňu nemal čas, ale aj keď sa snažil akosi s ňou nemohol nájsť reč. Vždy sa to niekde posralo.

"...Večera bude za hodinu!" Povedala a razantnejšie zavrela dvere.

Gregor mal problémy v škole. Známky boli v priemere, v podstate zodpovedali jeho príprave. Ale akosi ho nemal nikto rád. Časom zistil, že to nie je len školou. Predtým nikdy nebýval taký looser, dokonca bol celkom zábavný chalan, ale v poslednej dobe sa všetko nejak zmenilo. Prestal chodievať von a čoraz viac času venoval hraniu online hier.
Vlastne to nebola posledná doba. Možno len on by to tak povedal z jeho pohľadu. Inak to trvalo už pár rokov. Dlho nemal nikoho s kým by sa porozprával.

"Kto pokreslil tie skrine na chodbe?!?" Revala naštvaná zástupkyňa riaditeľa v triede. Nikto sa neozval.

"Gregor priznaj sa!" So smiechom zahlásil niekto z triedy.

"Čo?" Obzrel sa nechápavo.

"Áno, bol to on! Ja som ho videl!" Pridal sa ďalší chalan. Ako náhle sa zástupkyňa otočila na Gregora ozval sa smiech.

"Gregor?"

"Áno..."

"Prečo si napísal : "Anarchia!" na tú skriňu?"

"Čože?!? Ja som to predsa nebol!"

"Bol!!!" Opäť niekto zakričal.

"To je blbosť!"

"Chceš tým povedať, že klamem ty buzna!?!"

Gregor sa zľakol prísnejšieho tónu a už radšej nič nepovedal. Zástupkyňa, ktorá nevedela čo slovo buzna znamená, ho chytila za rameno a vyviedla z triedy. Cítil sa strašne zahanbene.

"Dnes tu ostaneš, kým to nevyčistíš!"

"Ale..."

Skôr než to stihol dopovedať, zástupkyňa zmizla a on ostal na chodbe sám.
Bola to už posledná hodina, takže mohol rovno začať. Namočil handru do vody, potom ju posypal práškom a umýval.
Zazvonilo. Všetci bežali domov a on nebol ani v polke.

"Tak ty hovoríš, že ja som blbec?" Ozvalo sa mu spoza chrbta.

Vedel čo sa bude diať. Poznal to veľmi dobre. Pomaly sa otočil.

"Ty budeš o mne, pred celou triedou, hovoriť, že som blbec?" Zopakoval vodca skupinky chalanov čo tam stála.

"Nič také som nepovedal..."

"Zasa klameš!"

Gregor dostal ranu. Potom ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu.

Tento raz to asi trochu prehnali. Zobudil sa ako leží na chladnej podlahe. Keď sa viac prebral zistil, že sa nachádza na špinavých chalanských záchodoch. Zaniesli ho tam, aby ho nikto nenašiel.
Opláchol si tvár vodou, dal sa trochu dokopy. Pomaly otvoril dvere a cez škáru pozrel či už sú preč. Na chodbe viseli veľké hodiny. Keď zbadal, že už je pol siedmej vyšiel von. Nepozorovane prešiel okolo vrátnice a zadným vchodom sa vytratil zo školy.

"Kde sa flákaš?" Privítala ho mama otázkou po otvorení dverí.

"Bol som si zabehať."

"Načo chodíš behať, veď nie si tučný..."

"Kvôli kondičke."

"Hmm. No aspoň, že si trochu na vzduchu."

"Hej... Idem si oddýchnuť."

"A čo škola? Nemáš nejaké povinnosti?"

"Nemám..."

"Prečo krívaš?"

"Spadol som pri behaní. Nič mi nie je."

"Musíš si dávať viac pozor..."

"Hej hej..." Zavrel pred ňou dvere.

Konečne bol vo svojom svete. Kľud, žiadni idioti, žiadne otázky, žiadny hluk. Ľahol si do postele.
Zobudil sa už o necelú hodinu. Pozrel na tašku, ktorá bola ako vždy pohodená v rohu. Len pri myšlienke, že by mal ísť teraz rátať príklady z matiky ho rozbolela hlava.
Potreboval niečo iné. S pocitom sklamania samého seba si opäť sadol k počítaču. Napriek chvíľkovému odporu nakoniec nevydržal a zapol hru. Potreboval únik.

Darilo sa mu. Jeho postava bojovníka bola na pomerne vysokom levely. Patril k najsilnejším a najskúsenejším hráčom na servery. Ostatní ho uznávali a mali pred ním rešpekt. Vlastne nie pred ním, pred tým čím chcel byť.
Síce mu to robilo radosť, vždy keď sa hral mal zároveň pocit, že robí niečo zlé. Cítil sa priam ako úchylák. Nemohol si však pomôcť. Veď to bolo jediné v čom bol dobrý.

/"Ahoj"/ Oslovila ho postava vrahyne.
/"Ahoj"/ Odvetil. Nebolo to nič zaujímavé. Veľa ľudí ho tam poznalo.
/"Som tu nová... Nevyznám sa."/
/"No a?"/
/"Nemohol by si sa o mňa postarať?"/

Zarazilo ho. Táto veta priam vystúpila z obrazovky a zaryla sa momentálne citovo rozladenému chlapcovi priamo do hlavy. Pôsobila na neho priam magicky.
V okamihu si zamiloval predstavu, že by sa mohol o niekoho starať. Začali spolu písať...

***

Aneta zaklopala na dvere. Čakala pomerne dlho. Napokon ich niekto pootvoril a hneď odbehol.

"Poď ďalej!" Ozvalo sa spoza nich.

Odložila si veci na vešiak, porozhliadla sa okolo seba a potom vošla do Viktorovej izby.
"Čo robíš?" Opýtala sa ho milo.

"Chatujem."

"S kým? Nejaké dievča?" Zasmiala sa.

"..."

"Viktor!"

"Čo? Nieeee..."

"Tak kto...?"

"Taký debilko..."

"Čo?"

"Je to taký úbožiak z triedy. Robím si z neho srandu."

"Čože? Ako?"

"Hrám sa na babu... Kašli na to už končím, neboj!"

"Nemal by si to robiť. Chudák chlapec."

"Hmm."

"Tak... Kam sme to chceli ísť?"

"Do divadla."

"Oh bože..."

***

Gregorova nálada sa v posledných dňoch zlepšovala. Nie, že by ho už nešikanovali, ani nezapadol do spoločnosti, známky sa tiež nezlepšili, ale našiel si novú zábavu. S niekým sa zoznamoval. Bolo to preňho niečo, čo dávno nerobil. Mal radosť, keď našiel vždy novú spoločnú vlastnosť a ešte väčšiu, keď mohol s niečím pomôcť. Tešil sa už len z toho, že sa Anarin pripojil na chat.

"Ako bolo v škole Gregorko?"

"Super."

"Nie si hladný?"

"Nie!" Zabuchol dvere.

Švihom odhodil veci do kúta a už zapínal počítač. Chatovací program sa prihlasoval na sieť.
"Áno! Je tu!" V duchu vykríkol.

/"Ahoj :)"/
/"Čau"/
/"No čo? Ako bolo v škole?"/
/Gregor sa na chvíľu zamyslel. "Fajn, fajn... A ty?"
/"Perfektne... Počuj rozmýšľala som či si mám kúpiť ten nový meč pre Anarin."/
/"Ten rubínový?"/
/"Áno :)"/
/"Máš na to dosť zlatých? Koľko vlastne stojí?"/
/"3k Miking sľúbil, že mi požičia. Potom môžem chodiť do kobky bez strachu, že ma zabijú bojové zombie."/
/"Aké to má UC?"/
/"6"/
/"No to je dobre... Na začiatok ;)"/
/"Kúpim si ho :)"/
/"Ok"/
/"Super, že mi takto radíš, vďaka tebe sa mi postava vyvíja oveľa rýchlejšie."/
/"Aj ja som rád :) Počuj... Chcel som sa opýtať, tam na tej škole kam chodíš, to gymnázium svätej magistry, aké to tam je?"/
/"Neviem"/
/"Akože nevieš?"/
/"No je to tam parádne."/
/"Pýtam sa lebo na našej škole ma to už vážne nebaví. Samí idioti, chcel by som niekam prestúpiť."/
/"Eh no neviem, či by sa ti u nás páčilo."/
/"Prečo?"/
/"Samé modlenie a tak... Počkaj niekto zvoní asi prišla kamarátka."/

Aneta vošla do bytu cez pootvorené dvere. Viktor hneď zas odbehol k počítaču. Odložila si veci a vošla do izby. Pozrela sa čo robí.

"Bože! Už zase si s ním píšeš!"

"No... Ale už s tým prestanem. Aj tak mi už nemá debilko ako pomôcť. Heh."

"Ako to myslíš?"

"No z počiatku som si z neho chcel iba vystreliť. Potom mi začal pomáhať s jednou hrou a celkom som si ho aj obľúbil. Kecali sme o hudbe a tak, ale teraz ma to už nebaví a on sa začína vypytovať stále viac otázok, na ktoré neviem odpovedať."

"Čo chceš spraviť?"

"Ako som to začal tak to aj skončím." Škodoradostne sa usmial.

"Chudák..."

"Neľutuj ho, je to blbec. Sleduj!"

/"Už som tu :) Počuj mám nápad. Stretnime sa zajtra po škole. Pokecáme naživo a poviem ti o tej našej škole ;)."/

Gregora oblial pot. Nesmel to na sebe dať vedieť. "Rýchlo napíš niečo!" Vravel si.

/"No ešte neviem či zajtra môžem... Inak by som rád."/
/":( prosíííííím"/

"Oh bože... Chce sa so mnou stretnúť! Načo čakám?"

/"No zdá sa, že by to šlo :)"/
/"Perfektne! Zajtra v parku na nábreží pod veľkým dubom. O piatej ok?"/
/"Dobre."/
/"Musím už ísť tak zajtra! Maj sa."/
/"Ahoj :)"/

"No super!" Vykríkla Aneta. "Čo s tým chudákom chceš spraviť?"

"Heh prídeme tam s chalanmi a trochu si s ním zablbneme!"

"Nieee!!! To nemôžeš spraviť!"

"Prečo?"

"Veď ti pomáhal..."

"Hmm."

"Daj mu konečne pokoj!"

"No dobre... Tak tam nepôjdem..."

"Ďakujem."

"Kam sme to chceli ísť?"

"Do divadla..."

"Sakra zabudol som. Sorry zlato, ale musím ešte za Mirom, má novú hru a chcem si to napáliť..."

"Sľúbil si mi, že konečne pôjdeme."

"Veď pôjdeme... Počkaj tu hneď sa vrátim."

"Hm!"

***

Zazvonilo. Gregor si spratal veci do tašky. Pôsobil vyrovnaným dojmom, ale zároveň akoby mu bol celý svet ukradnutý. Chystal sa odísť z triedy. V tom k nemu pristúpili chalani.

"Tak čo magor?"

"Čo čo...?"

"Jak sa máš? Nie si náhodou z niečoho sklamaný?"

"Čo?"

"Viem, že si včera čakal na niekoho v parku."

"Čože ???"

"Noooo!"

"Nebol som v parku..."

"Zase sa ma snažíš oklamať!?!"

"Neklamem!!! Bol som v..."

"...Čo na mňa vrieskaš!?!" Zahnal sa a chcel ho udrieť.

Gregor sa uhol. Tento krát sa nechcel dať tak lacno, ale vrhli sa na neho všetci.

"Prestaňte!" Zakričala zástupkyňa. "Tak a teraz pôjdete všetci so mnou do riaditeľne. To čo sa deje vo vašej triede je už neúnosné. Musí to prestať!"

"..To všetko Gregor... On to vždy začne..."

"Prestane to!" Ozval sa Gregor. Mal pri tom akúsi iskru v oku.

"Prosím?" Spýtala sa zástupkyňa.

"Prechádzam na inú školu."

"Kam? Na gymnázium svätej magistry?" Zasmial sa spomedzi skupiny chalanov Viktor.

"...Nie... Na obchodnú akadémiu."

"Čo?!?"

"Dobre! Všetci odíďte. Ostane tu len Gregor." Povedala zástupkyňa. „Naozaj chceš odísť?"

„Áno..."

„No, ako chceš... Poď, dám ti na to papiere."

***

"Poď ďalej!" Ozvalo sa spoza pootvorených dverí.
Aneta vošla do Viktorovej izby.

"Čo robíš...?"

"Hrám tú hru od Mira. Je brutálna."

"Aha... A ako bolo v škole?"

"Fajn..."

"Ako to dopadlo s tým "debilkom"?"

"Heh..."

"Čo?"

"To by si neverila... Ten blbec prestupuje na tvoju školu."

"Viktor musíme sa porozprávať!"

"Počkaj dohrám to..."

"Nemôžem musím už ísť."

"Aha... Tak mi to povieš zajtra."

"Nie... Musím! Vieš, keď si vtedy šiel za Mirom, nechal si pustený..."

"Hmm?" Zamumlal nepozorne.

"Ale nič..."

"Dobre ahoj."

"Zbohom..."

***

"Ako bolo v škole Gregorko?"

"Super mami."

"Budeš obedovať?"

"Áno. Najeme sa spolu?"

"No to by sme mohli. Už dávno sme nemali čas."

"Dnes je skvelý deň mami."

"Prečo?"

"S niekým som sa nedávno zoznámil."

"Aha"

"Nevieš kde mám oblek?"

"V skrini, v hale."

"A zoznámiš ma s tým dievčaťom?"

"Áno, ale až neskôr."

"Načo chceš oblek?"

"Večer ideme do divadla. Pri jedle ti o tom porozprávam..."

Gregor sa našiel.