orfeova derniera (tamare)

noc hluchá je a nemá

mincu nazvyš

po prúde rieky pláva

hlava

s vavrínom

na orfea číha čiasi prázdna ruka

tak ako siahavala za vínom

noc hluchá je a mráz jej nechty láme

nad riekou poletuje

prvý sneh

takto to nikdy nedohráme

v očiach nám horí

modrý lieh

a strašne dlhé ruky

nedočiahnu

breh

noc hluchá je a hniezda

sú zas

bezo striech

a sneh im  mäkko zaväzuje ústa

orfeus nebadane ustal

je mŕtvo medzi konármi

strom biely obväz prikladá si na rany

a jedna clivá pieseň

je viac než more táranín