Beletrizovany životopis

Prvý krát som uzrel svetlo sveta 25.októbra roku pána 1993. Trošku ma zarazilo že bolo okolo mňa tak veľa ľudí však na svet by som sa ,,prekopal“ aj sám. Ale musel som si zvyknúť že sa okolo mňa bude točiť toľko ľudí. Nerozumiem tomu ale snáď každý chcel vidieť malého Martinka (niekto aj 2x). Nakoniec som si zvykol čo mi iné aj ostávalo. O pár rokov neskôr som sa pobral z domu, že chcem nejakých kamarátov tak som sa vybral do škôlky. V škôlke to boli časi. Do dnes si myslím že všetko čo naozaj potrebujem v živote vedieť som sa naučil v materskej škôlke, napr.: splachuj, zo všetkým sa rozdeľ, nepapuľuj, buď milý k starším, nebabri sa v jedle... Do dnes spomínam na škôlku ako na najkrajšie obdobie môjho krátkeho života. V škôlke som si našiel nových kamarátov, hral som sa z hračkami ktoré sme doma nemali... Podľa môjho názoru sme si už v škôlke vybrali čo budeme v budúcnosti. Jedného dňa som pršalo a ja som tušil že to nebude len taký obyčajný deň. Asi nebudete mi veriť ale vydedukoval som to z toho že sme sa namiesto cestou ktorou som asi milión krát kráčal do škôlky sme išli inou, novou kráčali sme k veľkej ošarpanej budove. Áno máte pravdu bol to môj prvý deň v škole. Škola ma nadchla ale veľmi rýchlo som zistil že to nebude žiadna malina. Skoré vstávanie a domáce úlohy my robili najvetšie problémy a sú mojou nočnou morou do teraz...