Keď duša umiera

Úpadok bez zmyslu styku a mňa
náhla zmena osobnosti
tak ako aj bola stvorená
Myslením vždy ohúrila ľudí
nevidela cestu
len fakt kto blúdi

Dávno bolo všetko tak
prázdnota je prvá potom ide vzťah
opúšťaš mňa a všetky moje sny
necháš tu len strach a časy bolesti

A ja

Opúšťam svoje nádeje
opúšťam život čo tvojím je
zabila si vo mne tvorivého ducha
zanechala všetko čo ti môj svet núkal

V bolestiach a všeobecnom údive
zomieram živá
tak čo mi je??

Pribitá na kríž
čo nesiem si životom
Vystúpim na kopec
skoncujem s ním... 

A náhle upadám niekam do neznáma
ponáhľam sa z tade preč
doráňaná
Sama

Nikto ma však nečaká na druhom brehu
nikto už viac nedá mi tú prepotrebnú nehu