o podprsenke z platne, ktorá hrá neskorého Sinatru

jeden kamarát mi napísal
o podprsenke ktorú uštrikoval pre svoju priateľku
je z vynilového vlákna z prepychového balíčku
čo sa upletie
pomocou žiletiek a gramofónu
len žena ktorá ňou ohradí svoje dve sólistky
sa okamžite stáva
aj altom aj sopránom aj najdivším rúžom
zväčšia sa jej ústa
jej čižmy sa polepšia do tvaru Talianska
a jej vystupovanie má v sebe niečo gazelie

no zároveň aj plné levíc


jeden kamarát sa upísal žene
čo má podprsenku z platne
od Frankieho
a dve oči so potenciou celého zboru
dve neústupné oči prst ktorý sa volá rozkazovák
kamarát bol kedysi plný divadla a afektovaných odpadnutí
za ktoré sa dalo ho milovať
lebo vedel počkať na potlesk vedel slziť vďačnosti
dnes
len skamenel prestal piť vodu lebo si to neželala
bojím sa jeho nahej kože a mám strach o jeho slovo
lebo vždy keď zaznejú prvé tóny „April in Paris“
pregĺga veľké dávky vália a ruží
alebo len presné imitácie tŕňov
sú zo skla a obsahujú nugát z vália
dobrovoľne
stráca sa
a opakuje
ako preskakujúca...
stále len

 

"láska je predsa superpozícia

ktorú hľadáme

na tejto

planéte"