Dnes nie je na to čas

Dnes nie je čas

na písanie básne.

Moje telo ma ťahá

oproti chladnému

jesennému vetru.

Tam za horizontom

hľadám ticho

mlkvych sviec.

Tu ma to bolí

nie je tu pokoj

pre moju dušu.

Ale tá mŕtvola

by chcela ožiť

ožiariť domov

za tieňami topoľov,

ktoré vyrástli

na chorobe

môjho detstva.

Posledné slovo

dýka do srdca

drevnému života....

....a už vstávam

šlapaje v piesku

na brehu tajomného mora

zmyje odliv dnešnej noci.