SOM ŽIVOT, KTORÝ CHCE ŽIŤ UPROSTRED ŽIVOTA, KTORÝ CHCE ŽIŤ

Som život. Žijem. Nikto o mne ešte nevie. Som tichučko, ešte nikoho neobmedzujem, ale predsa som tu! Zmením tvoj život k nepoznaniu.

Začínam sa rýchlo vyvíjať. Zrazu mi bije srdiečko. Jéj, aké je to fajn počuť ten pravidelný tlkot v súhre s tým jej. Už sa môžem považovať za živú bytosť. Mám veľkú radosť. Pomaly už mám aj ručičky aj nožičky. Aha, a keď už tak počítam, mám aj päť prštekov na jednej a päť prštekov na druhej ruke. Netrpezlivo očakávam, čo sa mi bude vyvíjať neskôr.

Myslím, že pomaly o mne začína tušiť. Mám však z toho zlý pocit. Cítim, že sa jej to nepáči, že som. Veď ja za to nemôžem. Túžim pocítiť aj iný pocit. Nielen tento. Neviem ho pomenovať, ale cítim sa nepríjemne. Chcem zažiť ten dobrý pocit. Pocit istoty, lásky a pohody. Ale ja zažívam niečo iné. Nie je mi najlepšie. Prečo som práve ja tým, čo je na tomto svete zbytočné? Cítim ako rozmýšľa nad zlými vecami. V hlave sa jej roja myšlienky, z ktorých mám ja strach. Neodmietajte ma! Myslíte, že každý takto končí alebo len ja som to vyvolené stvorenie? Stvorenie, ktorému nie je dopriané byť. Aké je to jednoduché. Byť. Žiť. Možno pre niekoho áno, ale pre mňa nie celkom. Môj osud je v jej rukách.

Každý deň vo mne skrsne myšlienka, čo bude ďalej. Bude vôbec ďalej? Ten strach o svoj život ma neúprosne núti rozmýšľať viac a viac. Čo ak ešte netuší, že ja som to najcennejšie v jej živote? Čo ak ešte netuší, že robí najväčšiu chybu, akú len môže spraviť? Áno. Ona možno ešte netuší, ale ja už začínam. Mávam zlé sny a nepokoj mi  nie je cudzí, ale jej je to jedno. Neviem s ňou nadviazať kontakt. Škoda. Mohli by sme mať dlhé rozhovory alebo aspoň ona by si mohla vypočuť môj názor. Nedá sa to. Ona je hluchá k mojim prosbám a čas je neúprosný. Tlačí ju spraviť konečné rozhodnutie, ktorého sa bojím.

Cítim, že sa stane niečo zlé. Cítim jej nervozitu, ktorá sa prenáša aj na mňa. Po prvýkrát v živote vidím niečo iné, ako toto teplučké príjemné prostredie, kde som doteraz a kde sa diali tie úžasné premeny na mojom tele. Nepáči sa mi to. Bojím sa toho. Prečo sa ma to snaží chytiť? Nechcem! Je to studené. Nie! Bolí to! Prečo práve ja? Prečo práve mne nedoprali žiť život, ktorý som chcelo žiť?