Frajer

Zahalený v kukle dychu

Štipľavého ako mráz

Darí sa mu skrývať pýchu

Zakaždým po prvý raz

V duši nosí čierny nápis

Vypálený plameňom

Vina – znie ten temný zápis

Prvý hádže kameňom

Nečaká na žiadnu slávu

Možno príde odrazu

Nerobí si ťažkú hlavu

Z nechceného nárazu

Schúlený pod krížom leží

V spoločnosti nádeje

Vôkol neho doba beží

Pomalšie než zdravé je

Rýchly ako krátky záblesk

Býva, keď je potrebné

S frajerinou končí nadnes

Kým jeho kvet nezvädne

Verí tým, čo veria v neho

Spravodlivých obchádza

Špinavú podobu jeho

V sebe samom nachádza

Hnev mu radí nebyť slabý

Hlavou stenu preraziť

Navnadiť sa správne, aby

Mohol silných poraziť

Osamelý strelec s koltom

Zavesenom na páse

Pretláča sa so životom

V dosť nerovnom zápase