Alžbetka na bielom koni

Martin tento rok neprišiel. Najprv to vyzeralo tak, že príde – že príde na koni a opäť nám donesie kopu maličkých bielych prekvapení. No čo čert nechcel, Martinov kôň vypovedal službu, pretože už bol starý a ošedivel. Nebol by to ten správny biely kôň ako po iné roky a tak sa, chudák Martin, hanbil medzi nás prísť.

No nemohol to nechať len tak. Videl ako to zle u nás dole vyzerá, že potrebujeme trošku vybieliť Podlahu. A tak zašiel za svojou dlhoročnou známou – Alžbetkou. Boli už dlho kamarátmi a Martin jej každý rok ukazoval, ako správne nadeliť malé biele prekvapenia. Betka ešte nebola poriadne zručná vo všetkom, čo to obnášalo, no odhodlanie jej nechýbalo. A tak sa Martin rozhodol – veď aj tak nemal na výber. Poslal ju tento rok namiesto seba.

Po dnešnom ráne, keď som sťažka ale predsa  rozlepila oči do nového dňa mi je jasné, že Betka svoju úlohu vzala vážne a splnila si ju poctivo. Podlahu máme vybielenú, len čo je pravda, presne tak ako sa na prvú nádielku patrí.

Tento rok prišla na bielom koni Alžbetka, a Martin sa na ňu, a na naše úsmevy pozerá odkiaľsi zvrchu, aj so starým, šedivým koníkom.