Piatok

Piatok

Štrnásta hodina. Polomŕtve sedenie na stoličke. Hlas učiteľky len tak prechádza hlavou, pričom ona sama si uvedomuje, že by nebol rozdiel ak by učivo vysvetľovala nejakej močiarnej žabe, akurát by sa viac zabavila. A zrazu zazvoní ten blahodárny zvonček oznamujúci koniec poslednej hodiny, ľudia behajú von, oznamujúc to svojím dupotom okoliu niekoľkých kilometrov, a nestarajúc sa o to že svojím behom spôsobia ujmu na zdraví nejednému spolužiakovi, s pocitom že nič ich nezastaví, konečne prichádza voľno, oddych od mukou školy. Čakanie na autobus, ktorý je stále v nedohľadne. Šomranie, pohoršovanie sa, ale nakoniec prichádza tá karikatúra autobusu, aj keď naplnená viac ako je niektorým po chuti, vítaná ováciami typu ,, Ježiši to jak mám do toho nastúpiť! Toto má byť autobus? Šak babka má rýchlejší vozík." A tak ešte treba pred príchodom domov prežiť cestu autobusom, kde stojíte natlačený tak, že by ste kľudne mohli spočítať vrásky toho, kto stojí vedľa vás, a z jeho dychu viete kľudne skonštatovať, čo mala daná osoba ako posledné jedlo. A aj tak premáhate chuť vystúpiť na najbližšej zastávke a veziete sa ďalej. Nakoniec sa dožijete svojej zastávky a vystupujete. Pri tom sa vám zakvačia konce tašky do dverí, a vy nadávate na kvalitu Tesco-výrobkou. Pozbierate zo zeme knihy a namrzený dochádzate domov. No na pol cesty vám začne spoločnosť robiť dážď, a tak sa len s túžbou otočíte a hľadíte na ľudí v autobuse. Otvárate dvere. Doma nikto. Kapčí z vás voda, akoby ste práve vyšli zo sprchy. Do botníku odkopnete botasky, pričom sa celá chodba začne lesknúť mokrotou. Ďalšie vyostrenie, vašej už dosť naklonenej nálady. Otvoríte chladničku, a jediná vec ,ktorá zdobí jej vnútro, je váš dych zrážajúci sa s chladom. Otočíte sa a schmatnete jablko, rýchlo ho schrupnete a medzitým vymeníte svoje mokré šatstvo za novú garderóbu. A aj tak sa teším. Prečo? Čakajú ma takmer tri dni bez školy. V meste sa už stretli kamaráti. Budú sa zabávať na mojich dnešných príhodách, a aj ja sa môžem dosýta zabaviť na tom, čo zastihlo ich. Sinner zas čaká s námetmi na komixový dej, a kritikou na novo napísané poviedky, poprípade nakreslené kresby. Striker s copom vyhrnutým do ľavej strany očakáva svoje DvD a rozjíma sa nad tým, že ich profka angliny je úplné dilino. Deki očakáva na kritiku doporučených filmov, a chystá gratulácie k pokrokom s novým fórom. Kainashi sa pripravuje attackovať McDonald, a konečne zorganizovať kondičný beh. A kopa ďalších, starých aj mladých tvári je zárukou kvalitnej zábavy, no predovšetkým už dopredu uisťuje, že nudu čakať nemusím. A tak sa pousmejem, a teším sa že je piatok.