Žiadne nechutnosti

mala som dojem, akoby si sa usiloval uplatniť v jednej básni hneď niekoľko typov rýmovania (striedavý, prerývaný, postupný), v konečnom dôsledku to však vyznelo kostrbato, zamotane a nepresvedčivo, viac-menej iba ako asonancia, príp. gramatický rým, resp. ak to zámer nebol, žiaľ, na mňa to tak pôsobí, okrem toho – prehovorenie k čitateľovi v tretej strofe a inverzia v piatej mi dodali punc pseudožoviálnosti, rozpísal si sa do šiestich strof, pričom v každej z nich si prostredníctvom zátvoriek ešte i vysvetľoval, no v podstate si mi toho mnoho nepovedal, Diamor, po formálnej i obsahovej stránke je to, podľa mňa, chaotické, strapaté, neatmosferické....žiaľ, iba ako obsesia grafomana