most, rieka a ja - splašený odchod

Vzduch sa akosi ochladil

už aj posledné lístky mäty, čo som si ušetril vo vrecku starého kabáta

sa pýtaju môjho rozpolteného "ja" na neobjasniteľný dôsledok mrazivých dún vzduchu na mojom ... tele

pohrávam sa so slovami a a ako vždy si nevyberám ich obsah

očakávam zatmenie rieky - sledujem ju z mosta

pýtam sa ťa rieka: si živá? či len umieraš každou minútou?

neodpovedáš a hrnieš sa korytom ako splašená, chcel by som sa ti podobať v tých tvojich hrách pohybu

vidieť drobnú postavu - prišla mi správa vo fľaši

neodpovedám - veď kto v takejto situácií dokáže komunikovať?

možno sa len zahrávam s pieskom, čo zostal v guľatej črepine mojich presýpacích hodín

reálnym časom sa nemôžem pýšiť

ten ma opustil a nenachal mi ani peniaze na odlet za ním

áno, drahá, asi ti odpíšem - vidieť postavu!

nemaj strach, som to len ja!

unášaný pocitom, že už len chvíľku...

...sa tu takto budem hompáľať na slučke