Yumi a Daisuke alebo ked kiro nakopne múza

Vo víre  prachu sa rozleteli dvere a v nich sa zjavila Yumi. V pološere jej izby svietilo malé nenápadne srdiečko ktoré mala položené na vankúši. A v tej chvíli si na to spomenula, spomenula  si na ten okamžik pred dvoma rokmi v Yokahame. Daisuke ten krásny čiernovlasý chlapec až po uši zamilovaný, bolo to nádherne v ten okamih ako keby sa celý svet zastavil. A teraz je všetko preč, všetky tie krásne chvíle. „Ktovie či si Daisuke ešte vôbec na mňa pamätá, ale čo naše ubikiri, naša prísaha, náš sľub. Sľubovali sme si večnú vernosť v ten chladný zimný večer." Tíško si zaspomínala Yumi. V tej chvíli sa rozplakala, zase by chcela byť s Daisukem a nie niekde trčať na Slovensku kde nepozná vôbec nikoho, nemá tu žiadnu kamarátku, nikoho.

 „Yumi vstávaj už je čas." Budila ju mama. „Je čas ísť do školy .Ach už zase?" Odpovedala Yumi zaspatým hlasom. „ Veď je to už posledný týždeň." Povedala mama a odišla. Yumi počula iba kroky strácajúce sa v dolnom podlaží. Mama mala pravdu, posledný týždeň a budem voľná. V tom sa jej zase vybavilo ubikiri a Daisukeho slová. Keď som odchádzala z Japonska tak povedal: „ V posledný júlový deň si po teba prídem. Yumi sa rozžiarili oči. Rýchlo zbeha po schodoch do kuchyne objala mamu a utekala do školy. „ Čo sa preboha mohlo tomu dievčaťu stať veď bola taká smutná, taká naštvaná a teraz ? Žiarili jej oči ako malému dieťaťu. Tá dnešná mládež." Mama nechápavo pokrútila hlavou a pustila sa do varenia.

Yumi sedela vo svojej lavici a premýšľala. Myšlienky jej vírili hlavou . Myslela na Daisukeho. Predsa len či nezabudol. Príde si vôbec pre mňa? Už aby bol piatok neviem sa dočkať. Nevnímala celý svet. Zrazu jej predstavy prerušilo zvonenie. Učiteľka sa zdvihla postavila sa pred tabuľu a povedala: „ V stredu vás čaká veľký deň, deň v ktorom sa ukáže vaša drina za tie náročné 4 roky. Dovidenia žiaci." Učiteľka vyšla von z triedy a v tej chvíli sa v triede rozpútala debata. Yumi si zbalila všetky svoje veci a bez slova odišla z triedy. Yumi vyšla pred školu a spustil sa strašný lejak. Ako naschvál. Na ceste domov sa zastavila v knižnici, chodí tam pravidelne.

Vošla do domu. Botasky mala úplne premočené a aj zbytok oblečenia. Pobrala sa do kúpelne. Vysušila si vlasy, obliekla suché oblečenie a išla sa najesť. Po náročnom dni je dosť hladná. Počuje ako niekto prichádza, bola to mama. Hneď pri dverách zvolala: „ Si už doma Yumi ?

Hai !" Odpovedala Yumi vo svojej materčine. „Tak čo ako bolo v škole? Spýtala sa mama."

Ako vždy, nudne. V stredu nás čaká maturita a potom 2 volné dni. No tak to sa snaž. Budeš toho mať veľa. Ja  keď som maturovala..." Pustila sa mama do rozprávania nekonečnej historky.

V Stredu ráno bola Yumi nezvyčajne skoro hore. V izbe si zapálila vonné tyčinky zhasla svetlo a začala meditovať. Keď skončila bola viac uvoľnená. Takmer všetka tréma opadla.

Otvorila hrubú knihu a začala čítať. Asi tak po dvoch hodinách skončila. Zišla po drevených schodoch do kuchyne. Mama bola už v práci. Tak Yumi sa tiež pobrala do školy.

Je sychravé piatkové ráno. Yumi odchádza do školy po výsledky. Je hrozné napätá. Cestou do školy sa jej podlamovali kolená. Vo chvíle keď vošla do triedy všetci už sedeli vo svojich laviciach. Yumi si sadla. Ani si nestihla zložiť veci do triedy prišla učiteľka s hrbou papierov. Boli to výsledky. Učiteľka začala od tých najlepšie napísaných. „ Plný počet bodov získava Yumi Akiharu na 100% napísané, výborne Yumi." Ostatný spolužiaci na ňu pozerali zákerným pohľadom. Učiteľka pokračovala. Keď všetci vyšli zo školy tak spoločne išli do cukrárne osláviť úspešný koniec strednej školy, ale Yumi nepozvali, nikto sa k nej ani neozval ale Yumi to bolo jedno. Pomaly sa pobrala domov kde už na ňu netrpezlivo čakala mama so slávnostným obedom. Yumi so žiarivým úsmevom vošla do kuchyne a povedala:  „Vieš kto mal 100% maturitu ? No predsa Yumi Akiharu. Čože ?" spýtala sa neveriacky mama. „ No ale toto musíme poriadne osláviť. Bol už skoro večer Yumi sedela vo svojej izbe a skoro aj zabudla. „ Veď dnes je posledný júlový deň. Daisuke. Ubikiri." vykríkla Yumi." On na to zabudol. Už, už sa jej tlačili slzy do očí. Keď začula prenikavé a nepretržité trúbenie. Yumi vyskočila z postele, zletela dolu schodmi ako vietor otvorila dvere a v tej chvíli to uvidela. Do smrti nezabudne na ten okamžik. Pomaly sa otvorili dvere auta a Yumi uvidela Daisukeho. „ Daisuke, yosoko. Yumi sa rozbehla k nemu a nežne mu povedala.  „Ashiteru yo." Chytila ho za ruku a bežali spolu do domu, za mamou. „ Mama, mama pozri kto prišiel" Zadychčane jačala Yumi. „ Daisuke, chlapec môj. Čo ty tu robíš ?" S veľkým prekvapením povedala mama. „ No prišiel som si po Yumi. Dal som jej ubikiri a musel som ho dodržať. Ale samozrejme ak mi Yumi dáte. No to si ešte rozmyslím." S úsmevom povedala mama. „ Ale no tak mama. Neboj sa iba žartujem" zasmiala sa mama. „ No veď preto povedali zborovo Yumi a Daisuke. Pozreli sa na seba zamilovaným pohľadom a dali si pusu.

Zavčasu ráno boli už Yumi a Daisuke hore. Yumi si práve balila veci a Daisuke zišiel dolu po schodoch do kuchyne. Yumi počula ako sa Daisuke a jej mama o niečom rozprávajú. Yumi potichu zišla tiež do kuchyne aby sa rozlúčila s mamou. „ Daisuke ? Skočíš mi po kufre? Jasne." Nadšene odpovedal a utekal po kufre. „ Budeš mi chýbať moja mala Yumi. Veď aj ty mne mama. Mám ťa rada, ale určite ma prídeš navštíviť. Veď to je jasné že áno. Odpovedala mama a dala Yumi na čelo pusu a povedala „ gokoun o inorimasu." Vyprevadila Yumi a Daisukeho k autu. Yumi si povedala „ Nikdy som nebola šťastnejšia ...

časť 2.

Yumi a Daisuke sedeli v aute cestou na letisko. Júlové slnko hrialo a Yumi bola taká šťastná ako nikdy predtým. V rádiu dávali akurát jej obľúbenú pesničku Smile Ichciban li onna od An cafe. Rádio bolo nahlas ako len mohlo a Yumi si užívala život. Boli už na letisku, stálo tam lietadlo s veľkým nápisom Yokahama air. Daisuke zamieril s autom do veľkého nákladného lietadla. Obaja vystúpili s auta a obrovskými dverami prešli do prvej triedy. Sadli si do sedadiel hneď pri okne. Z kabíny pre pilota sa ozvalo: „ prosím pripútajte sa o chvíľu odlietame." Yumi mala strašnú trému. Ako keby to bol je prvý let lietadlom, alebo to bolo tým že letí späť do Yokahamy ? Daisuke sa otočil k Yumi a spýtal sa „ si šťastná ? Šťastnejšia som nikdy nebola." So žiarivým úsmevom odpovedala Yumi. Lietadlo sa odlepovalo od zeme. Yumi na chvíľu privrela oči a v tú ránu zaspala. Prebudila sa až na jemné trasenie Daisukeho. „ Yumi vstávaj už sme doma." Yumi otvárala oči a milo sa usmiala na Daisukeho. „ Už sme v Yokahame ?" Ešte stále zaspatým hlasom sa spýtala  svojej lásky. „ Hai" Odpovedal jej Daisuke svojou materčinou. Yumi sa pozbierala zo sedadla, vzala kabelu a pobrala sa za Daisukem k autu. Vycúvali z lietadla a vydali sa k Daisukeho bytu. „ Už som skoro aj zabudla ako Yokahama vyzerá, nič sa tu nezmenilo." Zaspomínala si Yumi. Zrazu sa auto zastavilo, Daisuke vystúpil a ako džentlmen otvoril Yumi dvere auta a riekol  „ Vystupovať mladá dáma. Kde to sme ?" spýtala sa Yumi rozhliadajúc sa okolo seba. No predsa u mňa." Odpovedal Daisuke. „ Pardon mal by som povedať že u nás, v našom byte." Daisuke otvoril bránu a rýchlovýťahom sa vyviezli na 83 poschodie výškovej budovy. Vošli spolu do bytu. Daisuke odniesol kufre Yumi do spálne. Yumi sa zvalila do kresla v obývačke, vytiahla mobil a objednala poriadne japonské sushi a fľašu sake. Zrazu zazvonil zvonček Yumi sa zdvihla a šla otvoriť. Bola to donášková služba. Jedlo naservírovala sushi. „ Daisuke" zvolala Yumi . Daisuke vyšiel zo spálne už v teplákach a vyťahanom tričku. Prišiel k okrúhlemu stolu v kuchyni a sadol si. Yumi mu podala sushi. Spolu sa najedli a fľašu sake si vzali k televízoru. Daisuke objal Yumi a v nežnom objatí sledovali televízor až do neskorého večera. „  Nepôjdeme si už ľahnúť?" spýtala sa Yumi pretože bola dosť unavená. „ jasné" odpovedal Daisuke a spolu sa pobrali do spálne.

„Trrrrrrn Trrrrrrn" Daisukeho zobudilo zvonenie budíka, Yumi ešte spala. Veď máme za sebou krásnu noc. Daisuke vstal z postele a odišiel  do kúpelne dať sa do poriadku. Stihol ešte pripraviť Yumi raňajky. Vzal  kľúče a mobil a odišiel do práce. Yumi sa onedlho zobudila. Vedela že Daisuke je v práci. Tak sa pobrala do kuchyne, na stole mala nachystané raňajky. „ Jej to je milé" povedala si.

Je krásne septembrové popoludnie a Yumi s Daisukem sedia v obývačke a rozprávajú sa. „Vieš že je to už mesiac čo som tu, ako ten čas letí." Nostalgicky poznamenala Yumi. „ No je to krásne že si tu, som rád." Povedal Daisuke a pobozkal Yumi. Yumi sa bližšie pritúlila k Daisukemu a riekla „ Vieš Daisuke musím ti niečo povedať. Budeš otec, som tehotná." Vysypala to zo seba Yumi . Daisuke nahodil prekvapený výraz a hodil sa na Yumi. „ To je najkrajšia veta akú som kedy počul." Povedal Daisuke a začal bozkávať Yumi. „ Vie už o tom tvoja mama ?" Spýtal sa trošku vydesený Daisuke. „ Hai, vie o tom a neboj sa je šťastná. Fúha tak to my odľahlo.

Prešlo krásnych a nekonečných deväť mesiacov. „ Môj termín sa už blíži, ešte 15 dní." Povedala Yumi sediac v kresle. „ Daisuke kde si ? Počkaj hneď som pri tebe." Poznamenal si Daisuke a stále niečo hrabal v šuflíkoch.

Podišiel k Yumi a povedal jej „ vezmeš si ma ?  Jasne že vezmem" nadšene povedala Yumi a hodila sa Daisukemu okolo krku. „ Milujem ťa" Povedala Yumi.

„ Dnes je ten deň, mamy vydávam sa"  Vravela Yumi tak nadšene že skoro spadla zo stupienka na ktorom stála a mama ju navliekala do svadobných šiat. „ Nevrť sa toľko" povedala trochu naštvane mama. „ Keď ja som taká nervózna. A mamy kde je vlastne Daisuke?  Išiel ešte ničo vybaviť. No už si, hotovo." Yumi začula hlasné a nepretržité trúbenie. A vtedy si spomenula na ten okamžik na Slovensku. „ Už je tu Daisuke" vykríkla Yumi otvorila dvere a bežala k výťahu. Mama išla hneď za ňou. Nasadli do auta a smerovali do kostola.

Vo chvíli keď stáli pred oltárom, už svoji, Yumi v kŕči si sadla do prvej lavice a začala predychávať. „ Yumi, zlato deje sa niečo?" Starostlivo sa spýtal Daisuke. A si rodím" skríkla Yumi. „ Čože?" vydesený Daisuke schmatol Yumi  do náručia a utekal do auta. Položil Yumi na zadné sedadlo a plnou rýchlosťou  letel do nemocnice. Doktorky boli prekvapené rodiaca nevesta to tu ešte nemali. Yumi hneď išla na sálu. Asi po pol hodine dala doktorka poslať po Daisukeho. Zničená ale s úsmevom na tvári oznámila  Daisukemu „ Daisuke máš dcéru, Atsuki....

Yumi, Daisuke a ich malá Atsuki žijú dnes už v Tokyu. Yumi je stále na materskej a Daisuke pracuje ako programátor....