Jedna plus jedna grátis

Sobotňajší večer. Dve mladé dievčatá  kráčali od autobusovej zastávky.  Chodníček cez trávu ich zaviedol medzi paneláky. Tam, kde nechceli ísť. Ale museli.

Roztrasené nohy obuté do neprirodzene vysokých opätkov. Tenký kožený kabátik, pod ním priesvitné minišaty. Vonku dva stupne nad nulou. Vlasy vyčesané a tváre  pokryté vrstvou make-upu. Na pleci malá kabelka a v nej všetko potrebné. Vreckovky, mobil, kľúče a kondómy. Veľa kondómov.

Zahli za roh. Stála tam dievčina. Mladšia ako ony dve. Mala na sebe len krátku sukničku a tenký svetrík s veľkým výstrihom. Chudé nohy ju ledva držali, stála opretá, hlava sklonená. Keď ich počula prichádzať, zdvihla hlavu, a ony uvideli jej tvár. Monokel. Z opuchnutých očí jej tiekli slzy. Jej pohľad vravel za všetko. Čosi na nej prezrádzalo dôvod, prečo tu stojí. Drogy, dlhy, problémy... Mladšia  z dvoch dievčat sa pri nej pristavila, otvorila kabelku a vybrala z nej  svoje vreckovky. S jednou jej utrela  slzy, a ostatné jej vtlačila do ruky. Dievča sa napoly usmialo a zviezlo svoje premrznuté a ubolené telo popri stene na zem. Hlava jej padla, ale ony nemohli  nič robiť. Iste nemala ani dvadsať.

Cesta medzi panelákmi  sa zdala rýchla. Čoskoro stáli pred vchodom s číslom, ktorý mali napísaný na papieriku. Zazvonili. Tretí zvonček odvrchu. Ozval sa známy zvuk, a dvere sa otvorili. Bolo to tu. Zatuchnutá chodba, prvé dvere, druhé, tretie…  Číslo dvadsaťosem. Tenké premrznuté prsty zaklopali, a hrubé ruky ich otvorili.

Tmavý byt, málo svetla, bordel a smrad. Ale aspoň teplo. Chlap prešiel do druhej izby. Nevyzerala o nič lepšie ako prvá. V tejto bola navyše  posteľ. Rozvalil sa na ňu, vyzeral ako tlsté špinavé prasa. Tielko mastné a nohavice na kolene deravé. Ale čo  mohli robiť… Bol to zákazník. Ako každý iný.

Staršia z dievčat sa vyzliekla a výraz tváre sa jej ihneď zmenil. Bola skúsenejšia a vedela ako na to. Mladšia  stála v kúte, rozmýšľala o dievčati, ktoré stretli na ulici a hľadela na ten otras pred sebou. Ale nie dlho. Čoskoro aj ona musela zmeniť výraz tváre a na pár hodín sa musela tváriť, že toto všetko sa jej naozaj páči.

Nahmatala kľúče v kabelke, a otvorila. Dve hodiny ráno, a vchodové dvere sa za ňou zavreli. Teplo domova ju ale nezohrialo. Keď si líhala na posteľ, v ruke krčila päťstokorunáčku. Mohla byť rada že vôbec niečo dostala. Dnes sa totiž zaúčala. Zákazník mal šťastie. Jedna  plus  jedna grátis.