Život bezdomovca

Bol večer. Kým sa ľudia zhromažďovali vo svojich obývačkách, aby si pozreli svoj obľúbený seriál, či reality show, on blúdil sám prázdnym mestom. Veľmi vyčerpaný a zmrznutý na kosť, chodiac po tmavých uličkách, premýšľal kam sa uchýli na noc. Nemal to ľahké, bol bezdomovec...

Keď cítil, že už naozaj nevládze, vzchopil sa a podišiel k domu na konci ulice. S nedôverou v očiach zaklopal na dvere a čakal... Bál sa, pretože vedel ako pohŕdavo a odmerane sa k nemu správajú ľudia v meste. Vtom sa otvorili dvere a v nich stála staršia, nie príliš pohľadná žena. V okamihu, keď sa na neho pozrela, zmohol sa len na dve slová: pomôžte, prosím! Žena neváhala ani sekundu, vzala ho za ruku a odviedla do kuchyne. Tam mu dala poriadne najesť, napiť a zaviedla ho do podkrovnej izbietky, kde mu ponúkla nocľah. Bola to úplne malá miestnosť bez okien, no jemu to v tej chvíli stačilo. Ten večer bol pre neho najkrajší, zaspával so slzami v očiach.

Hneď ráno mu pani domu pripravila kúpeľ, ponúkla mu množstvo starších šiat a darovala mu veľmi hrubý a teplý kabát. Muž žiaril šťastím. Po výdatných raňajkách mu ešte čosi pribalila pod zub, pretože vedela, že to nebude mať vôbec ľahké. Popriala mu veľa šťastia a s úsmevom na tvári ho vyprevadila na ulicu. Bol nesmierne rád, za všetko sa poďakoval a pobral sa svojou cestou.