SPOVED DO NEZNAMA

Spisovateľ/ka: miriam 505 | Vložené dňa: 23. mája 2006
http://citanie.madness.sk/view-1877.php

na viečko mi padá súmrak
čierne slzy si ticho hľadajú cestu na útek
odtrhla som červenú ružu
silnú a pichľavú
Ó Bože, si večný ako utrpenie, ktoré mi koluje v žilách
sladký ani krv, stekajúca po mojich perách
dal si mi deň plný pretvárky
a noc silnú a mučivú

vôkol vidím tiene zla
ktoré mi rozorvali dušu
prosím daruj kúsok svetla
tento tieň si ma chce vziať

neviem kam, ani ako ďaleko je môj hrob
preto ma páli svedomia
bojím sa, ubližujem a plačem

pošepni mi prosím tajomstvo života
viem že je schované za leskom hriechu
ale cesta do neznáma je vyčerpávajúca
čakám tvoju odpoveď, no neprichádza

len anjel mi krídlom pretrel slzy z oči
,,neplač, počuješ? zabudni. ´´
a tak zatváram oči a čakám na vzkriesenie.....