Odpusť mi, princezná...

Žiaria ti oči, koľko šťastia v nich,

až mi z toho vyhrkli slzy.

 Šibal, ktorý vníma každé nepísané slovo,

malý anjelik, netušiaci, čo sa vlastne deje.

Stále hľadajúci, pýta sa kde som,

prečo neprídem, prečo som stále preč.

Toľko otázok, no neviem odpovedať,

kôli veku, strachu, plaču...

Si ešte maličká, aj keď si vyrástla.

Bojím sa že sa budeš trápiť, no nemôžem sa vrátiť.

Plačem a viem, že ti chýbam,

no ty mne viac.

Ale viem, že príde čas,

keď ti raz všetko vysvetlím

a ty pochopíš,

že som musel odísť.

Je mi veľmi smutno,

no viem, že som ťa musel opustiť.

Prepáč, moja princezná...