Lovec

Hlad siaha do ďalekej budúcnosti,

jazyk vyplazený z útrob starého tela,

hlad, ktorý prežívam ma identifikuje,

večne ma volá, kričí, prebúdza krnvú bunku 

v mojom mozgu, 

hlad ma zožiera, nedokážem sa ukojiť...

Hovria, že si zožieram celý život,

do poslednej prepracovanej budnky v mozgu,

Ukrývam sa pred dňom, 

ďaleko spod prachu, 

na mŕtve miesta,

hovoria, vraj sa mám zmeniť,

čo kurva znamená zmeniť sa?

Čo kurva znemná ten majetnícky pohľad??

Hovria, že sa zožierm celý život,

skrytý pred dňom,

pod prachom,

zahrabaný v kostiach,

v minulosti, ktorá živý choré a labilné mozgy budúcnosti,

Hovria, že sa o mňa postarajú,

už toho viac nedokážem zniesť! 

Všetci unikajú,

vytvárajú koridor mŕtvych rybacích pohľadov, 

Hovria, zmeň sa!

čo je to kurva zmeniť sa?! 

Hlad určuje moju podstatu,

slová ktoré unikajú do priestoru ako niečo archaické,

krútia hlavami, zapínajú staré obvody,

zatínajú dlane do pästí, 

snažia sa byť opatrní,

uniknúť môjmu hlad,

ja som tak uvädnutý,

unavený, 

slabý, 

zúfalý! 

znenávidel som!

Hladný! 

Hovoria, vždy to hovoria, zmeň sa!
Prestaň hľadať!

Vyjebávajú do hlavy dieru,

kazia dojem spokojných ľudí!

Hovoria zmeň sa!

Už toho viac nedokážem zniesť!

Starostlivej falošnej rodinky,

Tak čo má kurva znamenať to zmeň sa?! 

čo má znamenať... 

kto si??? 

Vieš... dívaj sa na mňa...

poviem ti, čo znamená... čo je...

...nie je väčšej tiesne, než večné skrývanie sa...

tiene vytvorené nocou, ktoré ma prenásledujú...

cítm sa lovený... sebou samým... 

poviem ti ako...