Živly a psychopati

Dnes ráno som sa zobudil do nádherného dňa. Všade v okolí sa rozliehali hlučné explózie.. Jedna mi vyrazila všetky okná a ja som sa mohol nadýchnuť vzduchu plného síry a dymu. Z neba padali meteority a rozmieňali mesto na drobné. Pamätám sa, ako ma niekedy premkol strach, že tento deň nikdy nepríde. Jeden z meteoritov práve zasiahol dom oproti a do základu ho zboril. Zmocnila sa ma šialená radosť. Moja doterajšia spoločenská rola, ktorú som tak nenávidel, sa rozplynula ako posledné lúče zapadajúceho slnka. Prišiel deň skazy z dávneho proroctva. Je tu konečné zúčtovanie, posledný deň ľudstva. Pokorne sa teda zhostím svojej úlohy. Budem vraždiť ženy s ružovými čižmami a mužov s nagelovanými vlasmi a zvoncovými nohavicami. A ešte zabijem aj každého, kto ma nasere. Vzal som sekáčik na mäso a vybehol som na ulicu. Na rohu škriekala nejaká pipka, že v zničenom dome naproti mala rodinu. Revala, že to neprežije. Tým som si bol istý. Pobúrila ma jej malá biela kabelka s kovovými cvokmi. Prebudili sa vo mne generáciami dávno zabudnuté pudy. Som napol upír, napol vlkolak. Mám právo uhasiť svoj smäd. Skočil som po nej ako piraňa po mäse. Vykonám spravodlivý súd. Zakusol som jej zboku do krku a zubami vytrhol tepnu. S pocitom víťazstva som si utrel ústa, moja prvá vražda. Všetko, čo som cítil bola čistá radosť a zadosťučinenie za roky strávené v pozadí. Pár metrov vedľa ležal mŕtvy policajt. Jeho smrť bola boží trest, takže isto nebol hodný ako vykonávateľ práva. Vzal som si jeho zbraň a odznak. O pár blokov ďalej nejakí ľudia rabovali supermarket. Asi ešte nevedia, kto som. Rozbehol som sa, letel som po betóne ako anjel apokalypsy. Prvému som zaťal do hlavy sekáč na mäso. Videl som v jeho očiach strach, a pre tento prejav kajúcnosti sa mu ušla rýchla smrť. Ostatní boli ozbrojení nožmi a rozbehli sa na mňa. To bol vrchol demencie, postaviť sa proti mne. Som boží nástroj moci, Áres a Aténa viedli moju ruku, keď som každého z nich strelil do brucha z pištole kalibru štyridsaťpäť. Kým sa im prestrelené orgány zalejú krvou, budú trpieť cez dvadsať minút. Neminie ich očista bolesťou. Som rád že môžem ľuďom duchovne pomáhať. Na ceste sedelo dievčatko, ktoré to všetko videlo. Malo ružové topánočky. To je dôvod na smrť. Vytiahol som sekáčik, keď tu sa malá rozplakala a začala prosiť o život. Konečne tu má niekto rešpekt. Obišiel som ju a zamieril na pumpu. Naraz som pred sebou zbadal utekať susedku, ktorá nechcela synovi podpísať petíciu o rozvode počítačovej siete. Bola to jedna z mála vecí, po ktorých túžil predtým, než zomrel na rakovinu. Jej smrť si vychutnám. Moje ruky sú dvojsečné meče, môj hlas je dunením hromu. Som smrteľným jedom pre všetkých, ktorých nenávidím. Rozsekol som jej hrdlo a rozpáral som ju ako psa. Nestihla ani kvičať. Povytŕhal som jej rebrá a vyrval srdce. Odniesol som ho na pumpu a zapálil, lebo oheň je cestou k očiste. Pumpa bola opustená, jedna z posledných, ktorú meteority nezničili. Malé cigánske dieťa vnútri kradlo sladkosti. Viem, čo treba spraviť. Uplatním stredoveký zákon trestu za krádež. Vbehol som do predajne a usekol som mu ruky. Vonku chcel nejaký chlap v mercedese tankovať zadarmo. Bol obklopený osobnou ochrankou v ďalšom mercedese. Bol to asi politik, príslušník najhoršej sekty najfalošnejších zlodejov. Bolo vidno, že sa bojí, chcel ujsť aj s rodinou, ktorá čakala v aute. Už aj naštartovali auto a pohli sa. Neujdú mi, jeho rodina sú spoluvinníci hrdelného zločinu. Navyše jeho syn mal nagelované vlasy. Zobral som vedľa stojace BMW, kľúč mi dnu nechal boh, a polovica chlapa, ktorá trčala z otvorených dverí. Prenasledoval som autá až na Nový most, ktorý bol však napol rozbitý meteoritom. Mrcedesy zastavili tesne pred priepasťou. Zapol som si pás a vrazil do auta s rodinou v deväťdesiat km/hodinu. Mercedes spadol do Dunaja, mne sa nafúkol airbag. To preto, že som skazonosný nástroj pravdy, prostriedok na usmrtenie zlých. Zlomil som väzy prvého člena ochranky a vytrhol mu obušok. Otočil som sa na posledných dvoch, keď tu som zacítil v hrudi čudné teplo. Krv mi stekala po roztrhanej košeli. Muž držal v ruke zbraň. Spadol som na zem. S posledným výdychom som ďakoval osudu, že som sa mohol dožiť tohto krásneho dňa, kedy som zapálil svoje srdce v službe spravodlivosti. Usmial som sa, a potom sa moja myseľ ponorila do tmy.