Ak raz poviem: "Nie"

Nikdy si nebol mojim anjelom. Vždy som hovorievala, že si môj démom. Temný vyvrheľ pekiel. Najdesivejší zo všetkých pohanských besov. Ako sa o teba deliť nebudem, že si len mojím údelom. Keby som vtedy vedela, ako veľmi sa moje slová budú podobať realite.
Ty si naozaj temný démon, vyvrheľ z pekla, najhorší z besov slovanských mýtov. A naozaj si mojim osudom, mojím večným údelom. Ty si ten, pre ktorého bude moja duša zatratená.

Zabíjaš ma. Vždy znova. Pomaly a bolestivo. Tvoje pery hovoria slová lásky, no tvoje oči mi to zakaždým znova vyvracajú. Tvoje ruky mi píšu slová lásky, no tvoje skutky si ich berú znova späť. Trápiš ma, mučíš, spôsobuješ tú najhoršiu bolesť a ja ťa napriek tomu milujem. Tak povedz prečo?!
Bodáš do môjho srdca dýku. Vyťahuješ ju von a šepkáš slovko: "Prepáč". Ja ti to prepáčim, ale čo urobíš ty? Zaboríš ju hlbšie. Vždy znova a znova. A ja to zakaždým odpúšťam a verím, že tentoraz to bude iné, hoci niekde v hĺbke viem, ako to dopadne.

Už aj ja sama ťa ospravedlňujem. Pred svojimi priateľmi, blízkymi, ale hlavne sama pred sebou. Sama si to spôsobujem. Možno si to aj zaslúžim.
Každý vidí, ako ma ničíš, len ti jediný zatváraš oči. Počujem tvoj bezstarostný smiech. Stále mi znie v ušiach ako tá najsladšia hudba. Upokojuje ma viac než šum mora za tichej noci, viac než hromženie letnej búrky. Aj ja som bezstarostná, aj ja zatváram oči pred svojou bolesťou, keď ho začujem. Lieči rany na duši, ktoré mi nabudúce spôsobíš znova.

Povedz, čo mám robiť? Bez teba žiť nedokážem. Zabije ma to. Rýchlo a bezbolestne, nie tak, ako to robíš ty. No ja budem radšej trpieť s tebou ako byť bez teba. Dovolím, aby si moje srdce rozdrástal na tisíce kusov a znova ho zlepoval tak ako doteraz.

Ja viem. Už nemám v sebe ani štipku hrdosti, nezostalo mi nič z dôstojnosti, ktorou som sa pýšila, ktorú som ako jedinú na sebe milovala. Teraz mi zostávaš len ty. A o teba prísť nemôžem. Alebo snáď áno?
Čo sa stane, keď ti tentokrát neodpustím? Čo sa stane, keď pre tento raz ti poviem: "Nie. Nie, neprepáčim."? Čo mi na to povieš ty? Budeš mi sľubovať ako predtým, budeš ma zaprisahávať a ospravedlnievať sa donekonečna. Možno ti odpustím, no možno nie. Čo ak sa teraz konečne oslobodím? Budem neoblomná. Tentokrát poviem: "Nie."

Tento raz vezmem svoj život do svojich rúk. Sama si zaborím dýku hlbšie ako si to urobil ty kedykoľvek predtým. Sama sa budem ničiť už len tým odmietaním tvojej prítomnosti, po ktorej tak túžim. Neviem, čo je predo mnou. Jediné, čím si môžem byť istá je len nevýslovná bolesť. Ale nie spôsobená tebou, teraz už nie.