Klamstvo nenávisti
Spisovateľ/ka: Michaela 489 | Vložené dňa: 24. mája 2006
http://citanie.madness.sk/view-1891.php
http://citanie.madness.sk/view-1891.php
nenávidím tých, čo schválne sny mi maria.
Nenávidím čas, lebo sekundy žitia kradne,
nenávidím zas, keď som na dne.
Nenávidím vojny, krvilačné boje,
nenávidím vojny, o nich myslím si svoje.
Nenávidím legendy, tajuplné mýty,
nenávidím lásku, čo zraňuje city.
Nenávidím chamtivosť, tej je tu už veľa.
A čo tak mier a pokoj? Tie si želám!
Nenávidím tých, čo do očí klamú,
nenávidím tých, čo zasadia ranu.
Nenávidím tých, čo využiť iných sa im páči,
I tých, čo robiť posmech z chudákov sa im ráči.
Nenávidím tých, čo sľubujú a nesplnia,
nenávidím tých, čo za seba nevidia.
Nenávidím závisť, ľudstvo kazí,
pri slove smrť po chrbte ma mrazí.
Svet stáva sa čím ďalej tým viac horším,
storočie za storočím.
Stop zlu! No tak ľudia, otvorte oči!
A postavte sa mu zoči-voči!
Nenávidím násilie, nenávidím Stalina,
prečo je toľko zla, čia je to vina?
Nenávidím choroby, na ne sa zomiera,
nenávidím, keď mocní z otroka robia zviera.
Nenávidím rasizmus, veru tak,
veď všetci sme si rovní, rozdiely, prosím, nehľadať.
Nenávidím pomstu, aj keď sladko znie,
nenávidím drogy, nik im nevie povedať: Dočerta nie!
Nenávidím klamstvá, podlé lži.
Prečo nemám silu ľudstvo k lepšiemu zmeniť?
Nenávidím oplzlosť, ľudské jazyky ňou kričia,
keď už nie ja dobrom, tak kamene budú ryčať.
Nenávidím povýšeneckých ľudí, ich hroznú pýchu,
veď nie sú nič viac, len kopa prachu.
Nenávidím samoľúbosť,
kiež nikdy nepocítim jej hĺbky akosť.
Nenávidím, keď si ľudia pred spravodlivosťou zakrývajú zrak,
nenávidím, keď ľudí premôže strach.
Nenávidím bohatstvo, ľudí namyslených robia,
nenávidím chudobu, ľudia ňou trpia.
Nenávidím slzy, čo volajú nepokojmi kútmi sveta,
avšak ľudia nedokážu vzoprieť sa
a nie to ešte povedať v jednej vete:
„Túžime po odvete!“
Nenávidím vrahov, tých ozaj neznesiem,
keby ich nebolo, na počesť hoc i modré z neba znesiem.
Nenávidím zbrane, čo dávajú ranu k rane,
ja volám mier za všetky mladé lane.
Nenávidím nárek,
čo ozýva sa svetom.
Tak teraz, prosím, odpuste,
že Vás nedokážem priviesť
do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.
Nenávidím všetko zlo navôkol, ba teraz i seba,
Ktosi však bude súdiť spravodlivo Nás i Teba.
Teraz chápem, že súdiť nie je mojím postom,
ja nemôžem, ba nechcem ani vymeniť si miesto s Bohom.
catatonia 
22. septembra 2006 22:27:35
