Potkany

Padám a vpíjam sa do okrajov.
Nemám zmysel a preto chladím.
Necítiš? Možno nechceš.
Nie, neplač, už vtedy,
keď si hladila potkany,
bolo neskoro.

Viem že si chcela len raz.
Len pričuchnúť k ich sladko zapáchajúcemu,
ale beztak hebkému kožuchu.
Spoznať aj druhú stranu. Načo?
Je tam lepšie? Asi,
Keď sa za nimi ženie už aj on, ona.

Veľmi ironické,
že kedysi sa hnali oni.
Neodolali malebným tónom.
Bezhlavo sa vrhali z útesu
a čakali že na konci bude svetlo.
Karta sa obracia.

Už je ošúchaná a dolámaná.
S odtrhnutým rohom,
aby každý vedel čo v sebe skrýva.
Jej hodnota je minimálna.
Zaujíma to snáď niekoho?
Malo by.

Prším nad tvojím hrobom,
vpíjam sa do okrajov.
Prepáčiš mi?