Pribeh o odpusteni

Toľko sa toho popíše o láske. Prečo by mal byť tento príbeh niečim zaujímavý? Nie je. Akurát, že pre Alex znamená všetko. Pretože to je príbeh jej lásky.

Vlastne príbeh o jej sklamaní. O tom, že každý sa môže popáliť a pred niektorým ohňom niet úniku.

Spadla do toho úplne náhodne. Proste prišiel niekto kto z nej nepadol na zadok hneď pri prvom pohľade. Vedel si dupnúť, odporovať a prvý krát sa vo vzťahu necítila ako kvetina. Poznáte to rozdelenie na kvetinu a záhradníka? Ide o to, že vo vzťahu je vždy jeden záhradník - ten čo maká, stará sa o všetko , no a kvetina proste žiari ...ona si len tak  je. A Alex zrazu nebola kvetina. Musela okopávať aj ona. Nieže by ju to nebavilo. Prvý krát cítila strach z toho, že niekoho stratí. Absolútne nedokázala ovládať čo cíti. Bolo to také desivé. Cítiť toľko emócií naraz, každý deň žiť v strachu, že by sa to mohlo skončiť. A zároveň úžasné. Zrazu z nej bola rebelka ako hippeace-ackych filmov. Kamaráti ju nevedeli zastihnúť, lebo všetok čas trávila s ním, učenie na skúšky jej zrazu nepripadalo vôbec dôležité. Premohla by celú armádu, len aby bola s ním. A aj to robila.

Príbeh ako hociaký iný. Zrazu bol koniec. Slzy jej stekali na studený chodník a nikto naokolo jej nevedel pomôcť. Nikto nedokázal cítiť jej bolesť. Len posteľ, deka a televízor. Keď si po mesiaci uvedomila, že už je O.K netušila, že si v srdci zasiala malé semienko nenávisti. A ako plynuli mesiace a ona sa z plných síl snažila žiť, srdce jej zalievala nenávisť a nedovolila rásť ničomu inému. A potom to celé pochopila. Že každý deň aj tak myslí nato, ako to on mohol vzdať, na to aké by to bolo keby..., na to ako jej strašne ublížil, na to ako jej vzal všetko, aká je teraz prázdna, na to že nenávisť k nemu ju úplne zničila.Alex sa zrútila.

A tak po 5 mesiacoch odpustila jemu aj sebe. A rozhodla sa s čistým srdcom opatrne kráčať ďalej.