Podstata

Pripomínalo mu to bludný kruh, z ktorého sa nevedel dostať. Sám nevie, ako sa k tomu prepracoval. Neustále ho to gniavilo. Už nesčíselne veľakrát si povedal, že si to už nepripustí.

Jeho nesmierne úsilie mu pripadalo stále rovnaké . To isté uzavreté prostredie. Nohy mu oťaželi. Sú ako z olova a nemôže sa hnúť z miesta. Priamo v tom nedefinovanom prostredí sa mu vynára niečo, na čo sa musí úporne sústrediť, aby pochopil jeho podstatu. Napne všetky svoje svaly ale je stále ako prikovaný, či skamenený? Ťažko povedať. 

Svoje sústredenie pociťuje priam fyzicky ale aj tak sa nemôže ani pohnúť z miesta. Zostáva stále nehybný, len mozog pracuje na plné obrátky. Premyslel si to všetko dobre? Áno. Teraz je tá najvhodnejšia chvíľa. Teraz alebo nikdy.

Iba na zlomok sekundy zapochyboval. Začal opatrne pozorovať okolie. Bolo neutrálne, no nevedel s istotou povedať, či sa tam cíti bezpečne. Všetko okolo neho bolo akési pochmúrne a neisté. Musí si to už konečne všetko vyjasniť. Veď nedávno tu bol. Spomenul si, že aj vtedy sa o to pokúšal a nevedel si spomenúť aj pri svojom neľudskom sústredení  a napätí, ako to všetko  dopadlo. Pokúsil sa aspoň o to, aby obrazy okolo seba viac spoznal. Určite to bude pre neho prínos. Bude o tom určite rozprávať aj iným. Nebudú mu asi veriť. Určite ich ohúri.

No napriek jeho úsiliu sa mu okolie nejako rozplývalo a rozmazávalo. Teraz si všimol, že na niektorých miestach je tvrdé ako skala. Ale zbadal akési mäkké repné  pole a skúsil cez neho plávať. Bol strašne prekvapený, že to šlo. Ako je možné plávať v zemine ako vo vode? Nevychádzal z údivu ako poľahky sa dostával stále ďalej dopredu.

Táto krátka chvíľa sa dosť rýchlo skončila. Zostal opäť nehybný a začal sa opäť sústreďovať na seba. Vlastne sa opäť rozhodol, že musí vyriešiť podstatu problému v ktorom sa ocitol. Pomalý sa sústreďoval na svoju myseľ. Zaumienil si, že keď sa na to poriadne sústredí, že to konečne vyrieši.  

Zrazu sa začalo okolo neho rozjasnievať. Bolo to dosť intenzívne, lebo si musel zakryť oči. Keď ich otvoril, videl vzadu jeden, nazval by ho, bod. Okolo neho sa všetko ostatné vyprázdnilo. Ešte si zapamätal zvuky. Bolo to určite šumenie mora. Až potom to všetko zaniklo.