Krtince

Keď krtinec začal vrieť, dedo na lavičke v parku sa obzrel. Skočil som dovnútra. Cítil som ako ma to vťahuje chodbou na neznáme miesto. Ocitol som sa uprostred chodby so samými zelenými dvermi. Neprívetivé prostredie. Okolo mňa chodili ľudia. Otvoril som zelené dvere. Vyzeralo to tak, že viem kam mám namierené. V izbe bol príborník. Vedel som čo chcem, lebo ako náhle som príborník otvoril, tak som si napchal všetky strieborné príbory do vrecka.

Ocitol som sa zase v parku tentoraz na lavičke vedľa deda. Oproti mne sedela žena v zelenom, nejaký muž a chlapec. Skončili do druhého krtinca. Boli sme sa v aute. Bolo to luxusné Bentley aké mával doktor Lecter. Šoféroval som. Šmykom sme zastali na akomsi parkovisku v lese a nad nami sa týčil vysoký kaštieľ. Otvorila nám žena v zelenom. Nevidela nás, otvárala dvere na prahu stojacim príslušníkom SS. Žena sa s nimi hádala. Dvaja z nich ju surovo zdrapili za ramená a hodili ju z útesu do rieky pod kaštieľom. S dedom sme na seba pozreli.

V parku sa začalo stmievať a krtince pomaly bublali pod nátlakom spomienok. So zvedavosťou sme sa vnorili do ďalšieho.

- Aufmachen!- Ozval sa výstrel, strašný treskot a hotelové dvere sa rozleteli. Muž sa v šoku zobudil a vyskočil z postele. Do izby vchádzala grupa esesmanov.

- Was machst du hier? - Pýtal sa ho okuliarnatý sturmbannfuhrer s tottenkopfom na čiapke.

- To si robíte srandu...? Je halloween?...-

- Die Reisedokumente! Schnell !- Vytiahol zbraň.

-Ale čo to...?- Chlap sa začínal usmievať a očividne sa mu situácia zdala groteskná.

Výstrel.

Spolu so ženou sme pozreli na lavičku oproti na ktorej sedel zastrelený chlap. Jeho krtinec sa už nehýbal. Vedľa neho sedel chlapec. Zoskočil z lavičky a vošiel do ďalšieho krtinca. Vkĺzli sme za ním.

Premiestnili sme sa do židovského geta. Všetci kričali, ozývali sa výstrely, nemecké povely ale dvaja chlapci si vykračovali celkom pokojne. Jedli cukrovú vatu. Celú našu skupinu ľudí, ktorá sa práve ocitla uprostred geta si nikto nevšímal. Vedľa ženy v zelenom prebehla žena v zelenom, ale jej šaty boli potrhané, jej červené vlasy boli osivené a bola staršia. Žene v zelenom vybehli slzy, obom ženám v zelenom vybehli slzy. Chlapci s cukrovou vatou prechádzali okolo nás, a ako keby si uvedomili nebezpečenstvo, vošli do budovy po našej pravej strane. Všetci sme vošli za nimi. Bolo počuť rýchly dupot nôh, dychčanie. Z vonku sa ozývali nemecké výkriky. Chlapci vošli do bytu na druhom poschodí. Zamkli za sebou a aj za nami. Naša skupina bola celkom pokojná. Chlapci sa o niečom dohadovali a potom sa jeden z nich postavil na parapetu a volal toho druhého za sebou. Kamarát sa zdráhal. Keď vyšiel prvý na vonkajšiu časť parapetnej dosky, jeho kamarát stojaci vo vnútri pribehol k oknu a pribuchol ho. Obaja sa tvárili šokovane, ale nebezpečenstvo hrozilo len tomu, ktorý bol von. Snažil sa päsťou rozbiť sklo, ktoré pod jeho náporom iba prasklo. Ktorýsi esesák ho z ulice zastrelil. Chlapec v miestnosti klesol na stoličku.