sebavedomec /izba plná ja/

 

nikdy sa ma nepýtaj odkiaľ som
 aj keby si ťa zatkli o opasky
 a obliekli tvoje vtáky do smútku čiernych vdov a parochní sudkýň
 či vzali najkrajších rodičov na dlhé prechádzky
nikdy sa ma nepýtaj odkiaľ som
lebo si zamurujem ústa až na dvojitý Berlín
a hlas od mŕtveho klenotníka
zdeptám
lúčavkou kráľovskou

nikdy sa ma nepýtaj čo som dokázal
som surreálny som jeden člen vlastnej skupiny
neopísateľný ako 
prehrievanie prírody a milujem 
chvastám lipnem...n e m u s í m
zle rozdelená moc mi dáva
náter do očí len ten k vám tak dvíha ruky
a zle skontrolovaná povaha
vás znova dvíha z barových stoličiek
ste opití 
vidíte že ste
a pozor 
vracajú sa črepy
stvorené zápästiami z mojich zaváracích fliaš

nikdy sa ma nepýtaj
alebo počkaj kým prestanem patriť porazeným
nalámem kvety a gejše z japonských drevorytov
ozdobím úprimnosť až na pravdu
a odpoviem takto

nikdy
som nebol naozaj 
a
naozajstný.......
plná izba vedomia  
plná ako keď som začal....