Bozk

Majiteľkina dcéra, mladá Paktová, upratovala hostinec. Práve chcela vziať na lopatku kôpku bordelu, ktorú práve pozametala, keď medzi sklom a cigaretovými ohorkami zazrela NIEČO. Zohla sa, aby zobrala červený kúsok ... kúsok niečoho. Bolo to mazľavé, zapáchalo po alkohole a celé krvavé. No tento večer sa v krčme nestrhla žiadna rúbačka, netušila ako sa sem kúsok niekoho mohol dostať. Pre istotu ho dala do vrecka s tým, že ho doma uskladní v mrazničke. Čo ak to niekomu bude po vytriezvení ráno chýbať? Pozhasínala svetlá, zamkla hlavý vchod a už sa chystala odísť, keď zrazu niekto začal nástojčivo lomcovať dverami. Pred dverami postával, Milin Pilin manžel, Ivuško, ktorý bol zjavne dosť naštvaný.
"Miluška si včera v krčme niečo zabudla," povedal vyčítavo.
"Musíš jej to vrátiť, celý čas má otrčenú papuľu akoby ma chcela bozkávať! Ďalej to takto nepôjde! Kde si nechala ten kúsok gamby?!"

Niekoľko hodín predtým:
Mila "Pila" sedela v krčme. Hlavu mala podopretú rukou a neprítomný pohľad upierala na okno smerujúce do temnej uličky vedľa hostinca. Evidentne sa už nachádzala v druhom stave, v delíriu. Zrazu sa s treskom otvorili dvere a do vnútra vrazil starý Kaniš značne posmelený domácou slivkou. Kalným pohľadom rýchlo prebehol cigaretovým dymom začmudenú miestnosť a zvrieskol:
"Nečakali ste ma vy svine, čo?!" Vedľa neho postával hrozivo vyzerajúci nemecký ovčiak, Golem. Ako náhle si Mila všimla nových návštevníkov v krčme, očičká sa jej rozžiarili. Mila, všeobecne známa svojimi mierne zoofilnými sklonmi, už aj vyťahovala z vrecka ulepený cukrík a začala lákať svoju práve vyhliadnutú obeť.
"Poď sem, havo. Ty si taký pekný psíček." Golem na ňu hodil jediný pohľad plný utrpenia, stiahol chvost a s vystrašeným kňučaním sa utiahol skryť za svojho majiteľa.
No Mila sa nechala len tak ľahko odradiť prvotným neúspechom. Pomaly sa postavila zo stoličky a potácavým krokom sa opatrne presúvala k vystrašenému zvieraťu. V očiach jej žiaril lesk predátora a na tvári sa jej rozšíril úsmev, ktorým by vyľakala aj profesionálneho psychopata.
Tento raz pred ňou necúvol len pes, ale aj jeho majiteľ. Obaja si uvedomovali blížiace sa nebezpečenstvo. Igor potichu prehovoril a v jeho hlase jasne zaznieval strach:
"Neradím ti ísť bližšie, Mila. Od vášho posledného stretnutia je nejaký agresívny." Snažil sa ju vydesiť, no ona nedbala na jeho slová a ani na vrčanie nervózneho psa. Jemne, no pevne, chytila vlčiakovu hlavu do rúk.
"Dám ti pišťok," vyhlásila s oduševnením a nebezpečne priblížila pery na psiu papuľu. Pes skučal, trhal sa, no nevedel sa vyšmyknúť z jej zovretia. V krčme všetci návštevníci razom zmĺkli a napäto sledovali situáciu.
Hodnú chvíľu trvalo, kým sa Mila od svojej obete odlepila. Ešte stále mala pery našpúlené, akoby sa chystala niekoho pobozkať, čo malo za následok vystrašenie celej (nielen mužskej) populácie v miestnosti. Hodila posledný pohľad na svojho milého a pokojne odišla.