Opitá smrťou

Vo svete nezdarenom,

krivdami prekliatom,

kde i žena vo fraku,

vo večernom súmraku,

v parku tmavom,

zabíja očami.

Márne sa vyhrážaš,

márne sa skrývaš,

márne kričíš,

vždy si ťa nájde.

I keď budeš pripútaný na operačnom stole,

pod hlbokou narkózou, či v kóme,

i tak si ťa nájde.

Ďaleko zájde,

veď celý svet je jej.

Očami satana, či perami anjeli.

Kam ma to do pekla posielaš??

Odiď a nechaj nás žiť.

Ticho kričím opitá mliekom.

Dostanem ťa Frankenštain!!

Skalpel sa vo vzduchu blýska

a ja ti len ruku stískam.

Stískam a snažím sa žiť.