prečo?!

Poriadok na stole často nerobím, no zaraz ho tu mám.

Otázku naň položím, zodpoviem ju sám

Znenie jasné ako slnko vo dne: PREČO?!?!

Tisíc hlasov kričí vo mne.

Prečo?!?! Tisíc hlasov sťa by jeden reve.

Lebo!!! Odpoveď tíško šepká hlas hadí, ako v raji Eve.

Spokojnosť s odpoveďou chýba, nestačí mi jedno slovko

Tvár nemá ako ryba díva sa na mňa horko

Vzlyk, potom zúfalý výraz a slza po líci už steká

Krik? Kdeže, smútok do srdca mi zľahka vniká

Spytovať sa prečo že mi úsmev chýba, človek razom odvetí:

Je to ako vtáku zlomiť krídla a spytovať sa čo neletí

Ďalšiu šancu? Nech sa páči, nie z ľútosti no z lásky

Byť len dobrý? Ťažko stačí, pribúdajú vrásky

Srdce smútkom zmietané, silnými rukami hnevu stláčané

Vydrží mnoho, no možno nie dosť

Netrápte mi ho, dajte mu šancu na radosť

Radosť sa telom rozbehne, život zmysel dostáva

Každý to hneď postrehne, bolesť srdca ustáva

Modlitbou sa k Bohu obraciam, nie často no zväčša v núdzi

O zmilovanie nad trápením ho žiadam, dúfam že je naporúdzi

Prosba sa už k nebu vezie, volám slová z celej sily

Nech len srdce žiaľ unesie, nech som zas jej milý...