Ospalé dni

Pachuť horkého potu vanie krajinou čo zúfalo spí.

Čas plynie.

Kedy zrastie chrasta tých dní?

Únava dobieha slamku nad krvavou kalužou.

Spať len spať...telo pýta si jesť.

Preplnený je staromlady životom kmásaný dom.

Ubolené vlásky.

Tiene chcú ochutnať ich voňu.

Hučí voda,hučí vietor,všetko hučí v hlave

bozk smrti pritiskne sa na telo ztýrané.

Mieša a kvasí sa to v zlovestnej človečej tlame.

Privrieť tak ospalé večka.

Slina času.

Kĺže sa pečaťou snivej budúcnosti.

Len ty bodni dýku hlboko do vnútra zloby

pocit spokojnosti krvavou cestou niekedy dobiť.

Čo nenadrieš si vlastným potom

preživať budeš chýbania mukou.