.hraním.

Spomalila som

So saňami za sebou

A mokrinou na krížoch

Vrátila som si

Pach detstva

A roztápanie snehu na ústach

Možno som vtedy ťahala silu

Z kmeňov borovíc

Keď som vybehla ten kopec

Asi šesťdesiatkrát a potom dolu

Bez pískania priedušiek

Zapálila som si

Prvú spartu

Po týždni a vrátila si pocit

Zababušeného tela

A fajčiaci tato sedí na saniach

V menčestrákoch a kožuchu z barana

Vtedy som chcela lyže

Nebyť krehká

Ochutnala som snehový prach

Z rukavice čo voňala ako Gucci

A vrátila si pocit zrady

Že vtedy do mňa nikto

Nechcel hodiť snežnú guľu

Mala som angínu a šarlach

A Oni ma s tou tvrdou hrčou snehu

Obišli

Smiali sa a boli celé mokré

To

Len ja som mala dvoje pančúch

Pod otepľovačkami

Ľahla som si tam

Kde som fajčila

A sane sa zošuchli dolu

Ach, mami

Vtedy si varila halušky

A čaj z materinej dúšky

A ja som tak veľmi chcela

Aby ma tie decká hodili

Do snehu

A napchali mi ho za golier

Objímala som prúžok látky

Čo ťahal sane

A chcela som byť ostrá ako hrana

Na lyžiach ktoré mi chýbali

Cigareta zasyčala

A stratila sa v snehovom prachu

Zbehla som dolu

Po ušlé sane

A necítila starú krehkosť

Lyže, garáž, dymiaci komín

Muž ometajúci auto, cigarety vo vrecku

Dieťa premenené na popol, dieťa čo nebude mať angínu

Šarlach ani kiahne, nebude jesť sneh, a snívať o sánkovačke

Dieťa čo nebude ako ja a ani ako Oni

/Taká je hrana

Čo reže dobré zákruty/