ty a voda

rozbiť plochy

a byť tak trochu

končiacou vetou

otváram dvere a

stojíš v nich kúsok nad zemou

zrkadlá sú

vrstvené prachom   

otváram  

a ruky sú

ako pokračovanie priestoru

v ktorom nie som

ako nie si

ty

hovoríme

o sebe

na hladine sa čeria kruhy

potopených rýb a  konárov

nad nami

ja

a ty