na(-)čo mám chuť

  jazyk je katakomba
  plná dráždivých kráterov
  nahádžem naň granáty od petržlenového slobodníka
  zopár vojenských letísk pre
  ťažké omáčkové bombardéry
  čo čakajú na prázdne nebo
  vlastne na podnebie
  a vysvätím ho hostiami z bielej reďkovky
  potom priložím patizónové obklady
  keby sa náhodou začal obracať
  môj jazyk vyrezaný zo špongie
  a nakoniec všetko polejem
  len tak
  krupicou roztavených vidličiek
  až mi samotné slovo delikatesa
  zazvoní pred vchodom
  do bytovky žaludočných štiav
  a tie 
  nezbedné samovrahyne
  poskáču zo svojich brlohov
  na záchranné plachty
  vredovým hasičom
  kým ja zavretý za obžerstvo
  umývam sprchy
  zamrežovaných reštaurácii