Malinovka
Spisovateľ/ka: frida | Vložené dňa: 18. januára 2009
http://citanie.madness.sk/view-19515.php
http://citanie.madness.sk/view-19515.php
„Karma sa opakuje len v jednom živote,“ potiahla si z cigarety. „Akože ako?“ „No, neexistuje nič ako posmrtný život, alebo iné druhy náprav nášho terajšieho života. Ak máš konflikt v trinástich s osobou B. a nevyriešiš to, tak podobná obdoba osoby B. sa ti ešte vráti do života. Navždy ostaneš obklopená tým istým druhom ľudí.“ Neskôr sme hovorili o kine, nákupoch, ohovárali, jedli, o práci a neistej budúcnosti.
Sme ako ryby, plávame v skupinách, slepo vedení neviditeľným lídrom. Naše myšlienky majú odrazy svetla ako šupiny. Sú farebné a veľmi krátkodobé. Len naklásť ikry. A odplávať opačným smerom.
„Americký hotel sa navždy vryje, a jeho samota je s človekom ako kľúčenka z dovolenky. A pritom, nie obrázky, ani slová niesú večné, len pocity. Nevieme ich vysvetliť, nemáme dôvody a ostávajú,“ napil sa rúžovej malinovky (rovnaká aká sa podávala v školskej jedálni a na tábore) a vyzeral ako mesiáš. Priesvitný pivový pohár trochu kazil posvätnú atmosféru, ale posolstvo ostalo. To posolstvo si už nepamätám, ale pocit ktorý som mala pri jeho vyrieknutí, je stále so mnou.
Trhám zo seba spomienky a každý deň je ako pôrod do prázdna. Spomienky sa vždy doplazia a prosia ma na kolenách. Neskôr su protivné a zhodia ma na zem. Najprv sa tvária priateľsky, ale ja viem, že spomienky to nemyslia nikdy v dobrom. A viem, že ich bude každým rokom viac a viac. Raz ma dostanú.
Sme ako ryby, plávame v skupinách, slepo vedení neviditeľným lídrom. Naše myšlienky majú odrazy svetla ako šupiny. Sú farebné a veľmi krátkodobé. Len naklásť ikry. A odplávať opačným smerom.
„Americký hotel sa navždy vryje, a jeho samota je s človekom ako kľúčenka z dovolenky. A pritom, nie obrázky, ani slová niesú večné, len pocity. Nevieme ich vysvetliť, nemáme dôvody a ostávajú,“ napil sa rúžovej malinovky (rovnaká aká sa podávala v školskej jedálni a na tábore) a vyzeral ako mesiáš. Priesvitný pivový pohár trochu kazil posvätnú atmosféru, ale posolstvo ostalo. To posolstvo si už nepamätám, ale pocit ktorý som mala pri jeho vyrieknutí, je stále so mnou.
Trhám zo seba spomienky a každý deň je ako pôrod do prázdna. Spomienky sa vždy doplazia a prosia ma na kolenách. Neskôr su protivné a zhodia ma na zem. Najprv sa tvária priateľsky, ale ja viem, že spomienky to nemyslia nikdy v dobrom. A viem, že ich bude každým rokom viac a viac. Raz ma dostanú.
tinja 
7. februára 2009 11:52:57
