v útobách mi drieme panacea

kto ? ;)  

(v útRobách?) hm, si zvláštny, čítať si Ťa je pre mňa ako rýchlo, rýchlo prechádzať z pozitívnoudiveného nádychu do výdychu plného sklamania, a nielen v tejtoľa, jednoducho – akási ambivalencia, nie však taká, ktorá by mi imponovala konkrétne tu si nezabýval v podstate žiadne invenčné trópy a pod. (zaspávanie na svitaní, lietanie, obrazy s ich rámami atď.), napriek tomu ma to (u Teba) neirituje, práve naopak, čo je vo veľkej miere spôsobené aj inherovaním atmosféry, tiež mám skrátka pocit, že Ti môžem (i napriek všetkému balastu, klišé atď.) veriť, dokonca i panaceu v názve, problém však je, že neraz zvykneš zakomponovať i čosi, čo je ako päsť na oko, a v dôsledku čoho sa strácam, pretože som si nie istá, či si min. "schizoidný", alebo ironizuješ seba samého, príp. či Ťa kvázi preceňujem, nadinterpretujem, resp. či to, čo čiastočne reflektujem ako akýsi nadhľad, nie je v skutočnosti iba konzekvenciou Tvojho nízkeho veku /?/ (prepáč mi, prosím, alúziu na vek, uvedomujem si, že je to generalizácia, momentálne sa mi však nedá inak vyartikulovať) a tak dáko-onako, rozumieš mi? pri nie mnohých ľuďoch tu sa pasujem s toľkou skepsou, ako práve pri Tebe, v rámci tejto je to o.i. vyvolané tiež časticou v druhej strofe alebo ("infantilným") rýmom v tretej, každopádne – posledné dvojveršie mi v konečnom dôsledku, i napriek primárnemu dojmu kakofónie, znelo ľubozvučne, príjemne briskne a do pristavenia sa  

mne sa to proste pacilo  

wrella vdaka ti pane si vazim