Zbierka básní
Spisovateľ/ka: Laakrar | Vložené dňa: 18. januára 2005
http://citanie.madness.sk/view-196.php
http://citanie.madness.sk/view-196.php
TICHO! NERUŠIŤ!Nôž prešiel naprieč telomNič však po ňom nezostalo Až tu zjaví sa pás červený Vypúšťa svoj obsah telo Vnútornosti vyliezajú Podlahe v ústrety sa rútia A či ma takto pochovajú? Môj mozog najviac trápi Nebolí to v najmenšom Črevá derú sa von bruchom Jak dieťa pri pôrode derú sa Tak už to na tom svete chodí Nemal som sa prejedať V žalúdku mi nie je dobre Snáď večeru vyvrátim Dobrú náladu však nestratím To čo robím mätie rodinu Tak sa ti to možno zdá K smrti sa i ty neodvratne blížiš Si k nej bližšie každú hodinu Praj si niečo, sfúkni sviečky A poriadne to rozkrič svetu Dosiahni každú metu V rozjímaní na zemi ma neruš DÁMY, PÁNI, VITAJTENeubližuj kvietkom malýmBum Nerozkazuj ľuďom starým Bum Nemýľ ruku s okvetím Bum Neskáč obraz labutím Bum Nedávaj bozky neslušným Bum Nehovor pri tých snehovým Bum Komu a čo tu rečním? Hlavou mreže rozbitím Bielu košeľu naopak nosím Z liekov nedobrých často kosím Mrežu mám už s vlhkým a lepkavým Začínam trpieť pocitom velice nedobrým Sestra beží ku klietke mojej krokom svižným Darmo, nenarobí ale nič s rozrazeným mozgovým ZBAVIŤ SA NEPODSTATNÉHONezastavuj a neobzeraj sa nazadČo bolo, je naveky stratené Nemôžeš to ovplyvniť Preto sa nevracaj k tomu, čo je zabudnuté Musíme ignorovať výkriky Ktoré sa škriabu po našich chrbtoch Nemožno naveky spať v tej istej posteli Obleč sa do nového šatu Pozrieme si to nové divadlo nachystané Jedného dňa budeš s úsmevom spomínať Na minulosť, ktorú si nepamätáš Sám prídeš na to, celkom sám Že minulosť si vážiť netreba Okráda nás iba o to, čo sme ešte nedostali Radujme sa z toho, čo sa deje Nemyslime na smútok a hanbu vzdialenú Ukrajujme si z koláča Nevediac, komu vlastne patril Načo aj sa trápiť druhými Nech postarajú sami sa o seba Koláč je už náš, netrápi ma koho bol Veď zdvihni hlavu, v ústrety novému! Smej sa a raduj sa, ber plnými hrsťami Užívaj si a na platenie nemysli Nepokaz to krásne myšlienkou hlúpou Dnes sa neplatí, všetko zadarmo tu jest Nenechaj sa núkať dvakrát Aj tak to robiť nik nebude Stále vidím spomienky ti v očiach... Zbav sa ich raz a nadobro, ty hlupák! Ťahajú ťa ako kotva na dno Dno poznania je hlboké..., nič pre teba Tak sa mi to páči, priateľ môj Dosiahol si dokonalosť sveta Vitaj v tomto raji pozemskom Užil si si do sýta? Rád som za teba Piesok sa v hodinách presypal Čas platiť, kamarát. Vieš, že všetko svoju cenu má Odpusti nôž v tvojom chrbte zabodnutý Tak už to na tom svete chodí, kamarát Ani týmto netráp sa už Veď, u mňa to tiež už zabudnuté je Ešte teplé telo na zemi, nedržím už v pamäti ₣??? ?? ? ?? ???₣Posledná, hovorím si vždy na začiatkuVždy sa mi poslednou zdá byť No bolestne zisťujem, že nie je Aj keď na tú poslednú čakám stále Nikdy ona nepríde, bo tak to je Tak to bolo a naveky i zostane Vlastne, nie naveky Iba ten krátky okamih Čo nazýva sa mojim životom Márne dúfam, že ma raz pochopíš Čím ďalej istejší som si, že sa to nestane I to bolo asi určené Hľadáš poklad v prázdnej truhlici Môžeš ju znova otvárať donekonečna Nezjaví sa v nej ani jeden peniaz zlatý Možno vidíš vo mne niečo iné Než v skutočnosti ja som Bojím sa dňa, keď podľahneš skutočnosti Čo som, nezmením, ani nechcem Prečo aj? Nemôžem byť niekým iným Toto som ja, s tým zlým a snáď i dobrým Bojím sa, že život sa mi rozsype Aj tak je troskách Potrebujem tvoju lásku k životu Bez lásky som iba tieň Samota zničila by mi dušu nadobro Nenechávaj ma tu samého, v tejto klietke bez mena Pokúšam sa čítať medzi riadkami A nevidím ani riadky samotné Aká hlúpa irónia osudy HVIEZDAO tomto sme hovoriliVracať sa zmysel nemá Aby niečo nové vytvorili Hodili svet na kolená Oni pánmi sveta sú V kopytách ho roznesú Hviezda na nebi, čo smrť prináša Rozžiarená vyletí na oblohu A pomaly sa k zemi blíži, nezastaviteľne Dopadne a odhalí silu, ktorú iba atóm môže skryť Nikto svetlu jej prenikavému neunikne Z prachu sme a na prach obrátime sa Čo jedna hviezda začala Nemohlo skončiť iba tak Nejedna matka deti oplakala Plač nezastaví rozbehnutý vlak Spod zeme vznesie sa hviezd horda ozrutná Človeka hlúposť medze nepozná Neostal kúsok miesta na Zemi Čo osud zlý by nepostretol K záhube sme sa odsúdili, duše zatratili Z planéty modrej, stala sa čierna Boh dal človeku múdrosť do vienka Škoda len, že ľudia sú tak tupí O MOTÝLIKOVIHlasy, hlasy divné počujemO život tu svoj sa strachujem Pochody mojej v hlave to abstraktné V poriadku že nie som, nezvratné Chvíľa, chvíľa, zvláštna chvíľa Zaľúbim sám seba do motýľa Láske v najväčšej krídla strhám mu Vzdám poslednej štipky sa rozumu Pustím sa šialený v smiech Za pokus každý stojí hriech Rozklepaný, vyklepaný smejem slzy Nemal hmyzák hnusný, byť tak drzý Leze, leze, po železe hnus odporný Bez krídiel svojich tých viac nie nádherný Tak, tak, tak, tak, tak presne Pomaly skape a bolestne Teším sa, či tomu sa teším len Vlastná bolesť moja ako sen Stojí, zastal zbabelec Končí jasná život vec Hodina rýchlo prešla, prirýchlo Posledy na stvorenie to čo vydýchlo Nôžka hýbe sa nie, viac nie Prosiť o Boha budem zmilovanie Som smrť ja tvoju nechcel Takto nie ja som to vymyslel Teba, len, len teba miloval som najväčšmi Odpusť teda prosím mi Ťa naveky, naveky budem oplakávať Budem nešťastný ráno ja vstávať Nikdy krásne tak s tebou jak to nebude V nebudem psychickej viac pohode Aký krásny, krásny motýľ priletel mi zas Poď, Iba teba budem milovať... NEHODIACE SA ŠKRTNITENehodiace sa škrtniteJedným jemným, rýchlim pohybom Ako zápalka, keď škrtá o krabičku Pozor, aby ste sa nespálili Pokojne vymažte všetko Zničte každý dôkaz jediný Časové znamenie ohlásilo presnú hodinu Čím skorej, tým lepšie Vymažte svoje životy Dráhu kométy zotrite Aby vás nikto nespoznal Závojom nepriehľadným sa zakryte Jeden celý a jeden polovičný lístok Toľko presne vaša cesta bude stáť Vychutnajte si ju do konca Vpravo môžete vidieť jeden z divov prírody Objednali ste si? Niečo nové, vzrušujúce? Veď to všetko treba zmeniť Prijmite naše srdečné gratulácie Pekne všetci do radu Zišli sme sa tu, aby sme naposledy sa rozlúčili Večné zbohom tomu starému A teraz všetci zvesela Zahrajte hit tejto sezóny Priložíme poleno do ohňa Rýchlo vzbĺkne, suché je Všetci sme tu novozrodení jak imága z kukly vylezení kto sme dal tú mŕtvolu? Tak necudne sa tu povaľuje... |
Martina 
10. februára 2005 09:08:55
