KRONIKA DUŠE

teraz padám dolu

zatvoril si bránu predo mnou.

Uzavrel si cestu našim túžbam a snom

spadla som do víru, strácam sa v ňom.

Verila  som v lásku

v duše navzájom si súdené.

Verila som ........

 Bolo to naivné?

 Asi áno, lebo teraz je všetko preč.

Slepo som ťa nasledovala

srdcom svojím

Nechal si ma samu

a teraz tu  stojím

uprostred cesty

Taká opustená

bez snov túžob ,tebou potupená.

Rana veľká v mojom srdci kľačí

hoc už dávno niesme

za veľa ti vďačím.

Pri tebe som pocítila

čo je to byť šťastná.

Nič ma netrápilo

moja duša bola jasná.

No náhle čierna mrákota

dušu mi zakryla

stopy sklamania, nenávisti

do srdca vyryla.

Teraz už len spomínam

na tie chvíle šťastia

že to čo som k tebe cítila

bola asi láska...............