Oheň

ja si vravím :hneď ho zhas.

Som dieťa ohňa

sem-tam pálim

podobne ako svieca

časom zhorím.

Tá svieca, ktorá blčí

z tej sviece len knôt trčí

v okamihu ,keď zapáli sa

hodiny odbíjajú posledný vzdych.

Odbíjajú tie hodiny

rátajú ten čas

nikto nie je bez viny

vybuchla nálož v nás .

Vybuchla tak neskutočne

spôsobila hrôzu

už sa ani nezdravíme

nevidíš ma zrazu.

Keď si kráčam po ulici

na potulkách mestom

iba ďalej kráčaš

neozdravíš žiadnym gestom.

Viem ,že som vyletela

nebolo to pekné

toľkokrát som sa ospravedlnila

no ty s priateľstvom sekneš.

Je mi ľúto ,čo už s tým

ten oheň v sebe nezdusím.

Horí vo mne od nepamäti

nikdy sa zo mňa nevytratí.

Ten oheň vo mne blčí

Kedy to už skončí?

Je nekontrolovateľná

nálož smrteľná.