Mydlo

Asi som umrel. Je to tu dobre vykachličkované. Taká divná chodba. Nejaký chlap ma zastavil. Fasoval som čudný dezodorant značky Hysop, čudný ručník,  čudné smradľavé mydlo a čudnú zubnú kefku značky Mojžiš & Eliáš. Tak som išiel po tej chodbe hlasno ťapkajúc (bol som totiž nahý a keby som nebol taký uťahaný, tak by som sa možno aj zakryl tým ručníkom, ale dajako ma nekáralo). Všetko tmavé, ponuré, nikde nikoho, sem - tam nejaká klimatizácia a šušťanie stužiek, ktoré boli priviazané o klimatizačné mriežky. Netušil som ako to tu funguje, ale keďže mi tu dali hygienické potreby tak budem aspoň čistý.  

     Odrazu som zistil, že mydlo, ktoré som niesol v ruke bolo akési ťažké, asi rástlo, alebo čo, lebo bolo už tri krát také veľké ako keď som ho dostal. Už len to mi chýbalo, potiť sa pod záťažou dákeho smradľavého mydla. Fuj. Vyložil som mydlo na plece a išiel som ďalej zdanlivo nekonečnou chodbou. Čím ďalej som išiel, tým mydlo smrdelo horšie a horšie a bolo väčšie a väčšie. Musel som sa dať asi do behu aby sa mydlo nezväčšovalo tak rýchlo, lebo už bolo parádne ťažké a mohlo by mi zahatať celú chodbu alebo chodbu niekomu kto pôjde za mnou (nehovoriac o tom smrade).

     Beh nepomáhal, asi to bolo priamo úmerné prejdeným kilometrom (smrad bol čoraz horší).

Mydlo už dosiahlo takú veľkosť ako ja a mal som ohromné problémy s jeho transportom na neznámy koniec chodby.

     Rozhodol som sa mydlo tlačiť pred sebou, tak to asi pôjde najlepšie. Ručník, ktorý som mal predtým na pleci, aby ma to mydlo tak neomínalo, som si opásal, dezodorant som vtlačil do štrbiny v mydle rovnako aj kefku a tisol som pred sebou ten kolos (nenormálny smrad).

Pristihol som sa pri tom, že to mydlo nenávidím viac a viac, ale nechať ho tam by mohlo mať zlé a hlavne neznáme účinky. Smrad mi zastieral zmysly, ale mydlo som stále tlačil pred sebou.

     Nevládal som. Rozhodol som sa, že si oddýchnem, tak som sa zvalil za mydlo vďaka ktorému som mal len toľko miesta aby som popri ňom mohol prejsť. (sprosté mydlo, bodaj by ho porazilo, načo mi ho dali! Určite nie som taký zasvinený žeby som potreboval v posmrtnom živote toľko toho čudného mydla.)

     Keď som vykukol spoza mydla s radosťou som zaregistroval, že som bol už na konci chodby. Konečne. Bola tam akási miestnosť, v strede miestnosti niekto stál. Poháňaný zvedavosťou som sa predžgal cez štrbinu medzi stenou a mydlom a utekal som do miestnosti. Bola vymaľovaná na snehobielo. Muž, ktorý v strede stál mal biele rúcho, dlhé vlasy a bradu.

     - Ale smrdí to mydlo čo?- vyškieral sa.

     - To teda hej - odvetil som. - vy ste kto?- Opýtal som sa opatrne.

     - Ja? Ja som Ježiš. Tebe nepovedali, že mám dlhú bradu a dlhé vlasy?-

     - No ja som si myslel...- ale v skutočnosti som nemal slov. Ježiš sa na mňa usmieval, ale ja som bol taký sfetovaný, že som nechápal AKO sa môže Ježiš usmievať v tom oblaku mydlových substancií.

     - Teraz ti musím umyť nohy.- povedal.

     - A to prečo? Nie je to trocha...no nehygienické?- Vlastne som bol v rozpakoch a bál som sa čo si Ježiš pomyslí, keď zacíti moje smradľavé fety.

     - Nehygienické?- Ježiš nadvihol obočie a zatváril sa začudovane. -Nepoznáš tú stať z evanjelia, keď som každému umýval nohy a bolo to horšie ako u teba. - ukázal na moje nohy. - Moji učeníci chodili bosí a pamätám sa, že chudáčisko Peter vtedy stúpil do ťavieho lajna. Tak si sadni. - Pokynul mi rukou na malé sedadlo pri ktorom bol lavór s vodou.

     Odrazu mi prišlo na um, že k tomuto rituálu musím mať svoje (smradľavé) mydlo. Ježiš však vybadal moje úmysly, keď som nervózne prešľapoval a pozeral nazad do chodby na mydlo, ktoré by tu už asi nevošlo a kývol hlavou.

     - Mám svoje.- A vytiahol z vrecka malú kocku rovnako smradľavého mydla ako som dostal na začiatku.

     - Smiem sa spýtať prečo som tu vlastne ťahal to mydlo celé tie kilometre?-

     - To by som aj ja rád vedel.- Ježiš sa rozosmial, posadil ma na sedadlo a umyl mi nohy.