Byť

nebolo to na streche
vlastne všetky tie dunenia
boli z búrky 

keby si mala oblečený vyťahaný sveter
na chrbte
určite by si vypadala celkom inak
možno by si mala dlhšie ruky

na záhrade už nič nerastie
tie roky čo patria k tebe 
sú bezkorenisté  
a na fotkách si nohy iba domýšľam

vždy unikáš rohom

je to cesta
na nich sa nič nemení
vždy si ich vyberáš a potom pred nimi utekáš
a predbiehaš ich späť
zmetená sa skrývaš v tráve

napadá ťa miesto 
kde by si predvídala 
že sa ti kvapky odrážajú od chrbta

písať poéziu na bruchu tak aby nebola hladná

to nie sú miesta 
kde sa hrajú anorektičky v detských papučkách