Iný uhol pohľadu

popraskaná voda

v očiach

myšlienky pršia

ako februárový dážď

jedna

        za druhou

terestriální ľudia

sa zrazu

zdajú bližší

tých joviálnych

dávno zmietla vlna

plná falošných klamstiev

prst tancujúci

s melódiou

na kolene

škrabe do taktu

                   prázdnotu

privri viečka

     pocit   

aký?   čoho?

nespolupatričnosti?

potichu a bez

námahy

                   vzlietneš ...

omrkneš si zemeguľu

zhora

        zdola

a najlepšie

celú mliečnu dráhu

stav beztiaže

zabil starosti

tlkot srdca

hrá tenis

            s úsmevom

nadýchaš sa

do prasknutia

vesmírneho kľudu

a zaradíš "R"

otvor oči

zvlažené

rosou meteoritu

niekto klope

                  počuješ?