spravodlivosť

 spravodlivosť

Rým sa rýmom stáva

A čas plynie pomaly

Voda stláča tiažou moju tvár

Niet úniku, niet úniku

Načo utekať aj, nechať holé dlane samé

V tej biede zazerať na pánov čo sú v sedle

V poníženosti dní hľadieť kam sa podieť

Kam ukryť hlavu

Viem, kto som, kam vedú chodníky

No pán na koči mi vždy zlomí obe ruky

Smeje sa, mrzko.

Ja vstávam, vždy a zas

No pán sa stráca

Nečaká viac na môj hlas

Život môj mu je ľahostajný

Či som chorý, či zdravý,

Vždy zas príde, a zlomí zas

Tie kosti moje, pahýle, čo zdravé nebudú

Zmilovanie božie?

Prosím, nie. Žiadna božia ruka

Na vás nesiahne.

Vraždite, lapajte, kradnite

No žiadna sila nezastaví vás

Len vy smiete.