Vietor

Vietor
(Piatok trinásteho)


Odniesol tie pocity krásne
Vysmial sa mi do tváre
Prudko zlomil všetky ilúzie
Ako krehké halúzky nádeje

Nečakane vkradol sa medzi nás
Zničil pole kvetov plné krás

Udiera silno do našich sŕdc
Tichým mlčaním volám o pomoc
Do diaľky sa obzerám
Teba vedľa seba nachádzam

Bojujeme spolu proti nemu
V ústrety každý vlastnému osudu

Pocítiť slabosť v kolenách..
bolesť pri srdci..
mať ruky späté v okovách
a kameň na duši..

Len sedieť a hľadieť pred seba..
bez možnosti ovplyvnenia osudu..
Obavy a strach ťažia ako nebeská klenba..
čakať na verdikt vyššieho súdu..

Kto prelomí to ticho plné otázok?
Vysloví pravý dôvod večných hádok?
Zmetám sa na pomedzí dvoch vecí
Vlastné túžby sú hodné smetí.

Zastavím na polceste
Utečiem, otočím sa mu chrbtom
Koniec poznám celkom presne
Javí sa mi každý deň v zlých snoch

Sedieť len a stále môcť snívať..
okovy prestať vnímať
...
myseľ nechať odpočívať..
...
bolesť a slabosť ignorovať,
prestať si ostatných všímať.

Lež napriek ťažkým úderom
staneš sa raz víťazom.. nad časom,
nad týmto vetrom,
nad lásky chabým zábleskom...

*Venované dávnemu kamarátovi...*