Noc červených papúč

Zamknutá tma uprostred temnoty pouličných lámp,

jediným medzníkom je kľúčová dierka,

strapčeky poťahov starej pohovky o pol druhej

noci otvárajú tajné dvierka.

Vo vitríne krištáľová váza a pivný krígeľ

s logom hlavy vojaka Švejka,

za matným sklom odrazu duše

a karamelka chutí neidenticky.

Ticho rozlieha sa parketami,

tikot hodín pripomína tie zúrivé sekundy,

než ako svetlo na koberci prejaví sa odvaha

a ty otvoríš oči, aby si videl pravú noc.

Cez okno uzrel by si vychádzať pár ľudí z autobusu,

V izbe odpočívať čínsku ružu,

cítiš teplo zo sálajúcich radiátorov,

no rukávy tvojho pyžama ovieva chlad.

Počuješ tie prekliate hodiny

a pravidelný dych spánku blízkych,

ktorí sú vzdialení tvojej mysli,

vnímaš len trpkú plánku.

Sklenené kamienky v lesnom rohu

hlcú svetielka ulice a jej hluk,

v nich nebezpečná vidina zajtrajška

a ruky sa trasú neovládateľne.

Od bieleho rána hľadáš kľúč,

ako i teplo, čo menovku stratilo,

schovalo sa za pavučinku cudzích snov,

nastala Noc červených papúč.