Šťastie

Rozvíjajúci sa kvet nerobí nijaký hluk, vychádzajúce slnko taktiež potichu stúpa na oblohu... preto mi pripadá, že to pravé šťastie sa v dennom svetle prejavuje mlčky. Často však túžim práve po tom, aby som šťastie mohla ucítiť. Chcela by som, aby sa ma osobne dotýkalo a ja som mohla v ňom vnímať svoje vlastné ja. Len tak sa prechádzať, či ležať na lúke - úplne sama a pritom s pocitom vzácnosti ... vyhrievať sa na slniečku a cítiť neposlušnú trávu... ako ma šteklí na nohách. Žiť, byť sama sebou a pritom úplne niekým iným, aby som mohla vidieť aká som šťastná a milovaná. Kde a ako to nájsť? Ako mám spoznať svoje šťastie? Ešte je tu nádej... tak vznešená, pompézna a krásna nádej... pripadá mi, akoby k nám bola dodaná na krídlach anjelov, tak nežne a jemne - priamo z transcendentálneho sveta.. prišla a veľmi nahlas si tu vyprosovala svoje miesto.

Človek musí mať nádej, musí mať vieru ... a trpezlivosť. Pre mňa ja nádej určitou pôžičkou šťastia. Dáva mi šancu žiť. Žiť tak ako túžim, ako chcem .. Vnímať tento svet s netrpezlivosťou a očakávaním, napätím .. v každej sekunde. Veď každá minúta má pre nás veľký význam - dokáže tak veľa .. a pritom je stále slabou a krátkou jednotkou času .. Dá sa nám však vnímať - môžeme ju poznávať, zoznamovať sa s ňou, pretože je vždy nová - inak vzácna, inak krásna, inak - iná,... Je však vždy naša - nedajme si ju vziať. Usmejme sa, milujme a prežívajme .. v každom okamihu nášho života... vnímajme, že SME ... ak si to dokážeme dostatočne uvedomiť a vážiť zistíme čo je pre nás to pravé šťastie.