môj súkromný parník
http://citanie.madness.sk/view-19954.php
duše sú zablatené gazíky
a vedeli sme to už dávno
predtým ako som vstúpila medzi mníšky
a predtým ako som si ostrihala vlasy
už...už chcem konečne ťukať
do písacieho stroja s reumou
ten ťukot ťa upokojí, lebo vieš, že žijem
a nezmenšuje sa mi mozog otrávenými myšlienkami
už dospal netopier s bielym golierom
teraz som ja
čo čakala na deň, ktorý sa prepasíruje cez žalúzie
a dáme si bábovku do ktorej zamaskujem citrusy
na ktoré si alergický,
ale nebude ti to vadiť,
lebo si čakal na tú chuť
ako ja na teba a tvoju spúšť a objektív
pred ktorým som v šatách nahá
a tuhé mydlá zo sliviek
cítiť ani nevieš ako
keď odratávam počtom kvapiek
do výbuchu sopečných pohorí
prebudených ani nevieš ako
a keď mi aj posledný malíček
zababušíš do deky
ja prstom prejdem po zbierkach režisérov
a kdesi v rohu, za dverami
pod závejom 365 dňového prachu
je škatuľa, ktorej som vymaľovala dušu
a v nej tá moja bývalá s nálepkami, pukaním v podbrušku
a konečne vypustená
ako parníky
lapajúce po dychu...