Čo som sa naučil z filmov (časť prvá)

Katastrofické filmy

Všetky veľké(globálne) katastrofy začínajú v USA a riešia ich výlučne americký vedci.

Menšie katastrofy(územie jedného štátu) sa odohrávajú v Nemecku a rieši ich malá skupina nemeckých vedcov..

Americké katastrofy vyzerajú reálnejšie, lebo majú vyšší rozpočet. Nemecké katastrofy síce tak reálne nevyzerajú, ale je väčšia pravdepodobnosť že sa skutočne stanú.

Hlavný hrdina je vždy nezaujímavý vedec, ktorého nikto nikdy neberie vážne.

Vždy sa nájde vplyvný a vysokopostavený človek(obyčajne viceprezident alebo nejaký dôležitý senátor) ktorý kašle na varovania. Všimne si ich až keď je príliš neskoro.

Vysokopostavený človek nakoniec uzná svoju chybu a je pokorný ako baránok. Dokonca sa nebojí položiť svoj život za život iného, menej dôležitého človeka.

Túto chybu väčšinou uzná pri mlčaní hlavného hrdinu ktoré hovorí: „Keby ste ma počúvli alebo ja som to hovoril“ Niekedy tieto slová vysloví priateľ hlavného hrdinu, obyčajne vedec prítomný na porade s prezidentom a spol. kým hlavný hrdina je na záchrannej akcií.

Prezident USA robí vždy správne rozhodnutia.

Prezident, alebo niekto kto je mu veľmi blízky, vždy počas katastrofy zahynú.

Hlavný hrdina je vždy nútený konať na vlastnú päsť.

Je zaujímavé ako prírodné katastrofy spájajú ľudí. Ak je hlavný hrdina rozvedený, vždy sa so svojou ex dajú po katastrofe zase dokopy. Hrdinov syn sa zase dá dokopy s priateľkou, po ktorej poškuľoval už dlhší čas, ale nemal u nej šancu.

Syn hlavného hrdinu sa prejavý ako veľký hrdina, lebo vždy zachraňuje svoju priateľku. Tá mu to potom opláca tým že mu ošetruje rany a udržuje ho nažive. Z toho dôvodu sa dávajú dokopy. Funguje to aj obrátene.

Je takmer pravidlom že celá hrdinova rodina prežije.

Obyčajne však neprežije niekto kto je hlavnému hrdinovi AKO rodina.(takmer brat, takmer strýc či ako otec...)

Po skončený katastrofy celý svet oslavuje amerických hrdinov ktorý umreli, hoci celý čas zachraňovali IBA svoju vlasť.

Vysokopostavený vojenský predstaviteľ, ktorý má svoje rozkazy a musí ich dodržiavať sa spravidla nechá obmäkčiť slzami niečej ženy, dcéry či matky. Poprípade všetkých naraz.

Keď neexistuje takmer žiadna nádej na záchranu niečích životov, hlavného hrdinu to napumpuje adrenalínom a hoci by bol zmrznutý, na pokraji smrti a odtrhlo by mu všetky končatiny, zachráni tých ľudí hoci by boli na druhom konci sveta.

Najlepšie nápady a dôležité varovanie vždy prídu presne pred okamihom, kedy by postava bez týchto varovaní svoj čin oľutovala.

Ak hrdina odkáže ľuďom aby niečo nerobili a tak sa zachránili, zaručené to 9/10 ľudí urobí na príkaz nejakého blbca(obyčajne policajta, strážnika či hasiča) ktorý si myslí že je múdrejší.

V tých 9/10 samozrejme nie je hrdinova rodina. Tá jediná totiž tvorí tú desiatu desatinu. No a ešte niekoľko nepodstatných ľudí.

Najmenej dôležitá postava vždy odhalí blížiace sa nebezpečenstvo takže ostatných zachráni ale táto postava sa už obyčajne zachrániť nestihne. Všetci ho potom ospevujú nasledovných 5 minút ako veľkého hrdinu.

Počas katastrofy je niekto hrdinovi blízky v nejakej nemocnici. Či už ako doktor alebo pacient. Niekedy dokonca oboje.

Telefóny a vysielačky prestanú fungovať práve keď sú najpotrebnejšie. Obyčajne v strede dôležitého hovoru hlavného hrdinu s rodinným príslušníkom.

Všetci americký reportéri sú veľmi odvážny a informujú ľudí o momentálnej situácií napriek tomu že okolie je veľmi nebezpečné. Obyčajne za to zaplatia životom.

Ak sa nájde riešenie ako zvrátiť katastrofu, tak tento plán zaručené zlyhá presne pred koncom jeho plnenia. Hlavný hrdina vtedy úplne sám vymyslí v niekoľkých minútach riešenie, ktoré prevracia výpočty celého jeho aj iných tímov úplne naruby.

Ak na riešenie problému príde mladík(tak od 15 do 20 rokov) hoci aj veľmi nadaný, nikto ho nepočúva. Keď sa nakoniec jeho závery ukážu ako správne, nikto mu nepoďakuje.

Pri každej katastrofe je prítomný najmenej jeden černoch, ktorý je často rodinným priateľom hlavného hrdinu.

Všetci Američania sú chudí a vyšportovaný. Niekto nie je obézny, to sú iba reklamné kecy konkurentov sietí rýchleho občerstvenia.

Tí najmenej odvážny ľudia prejavia najviac energie v tých najnevhodnejších chvíľach. Obyčajne z toho vznikne hádka s hlavným hrdinom, ktorý samozrejme situáciu brilantne zvládne, akoby mal prinajmenšom tri psychologické diplomy.

Ak sa na niekoho rúti lavína, prílivová vlna či iné nebezpečenstvo, dotyčnému úplne chýba pud sebazáchovy. Obyčajne len pozerá ako blbý na rútiace sa nešťastie a tesne pred tým než umrie utrúsi nejakú hlbokú vetu typu: „Rúti sa to rovno na nás.“

Ak je hlavný hrdina v agónií a umiera, nikdy nemyslí na svoju smrť ale na to, že všetko zlé čo sa v životoch jeho rodiny stalo, je jeho chyba. Ak je pri ňom nejaký rodinný príslušník zanovito ho presviedča o opaku.

Pri každej katastrofe je prítomné minimálne jedno zviera(obyčajne je to pes) ktoré ľudí vďaka svojmu zvieraciemu inštinktu včas varuje pred blížiacim sa nebezpečenstvom.

Exitujú aj zvieratá ktoré nevarujú, ale sú len na to aby ich ľudia zachraňovali a tým sa dostávali do ešte ťažších situácií ako predtým.

Vždy existuje minimálne jeden človek(opäť často rodinný príslušník hlavného hrdinu)  ktorý sa rozhodne dobrovoľne umrieť. Buď preto aby zachránil ostatných, alebo preto že sa mu nechce odísť. Niekedy ho však presvedčia. V takom prípade umiera počas úteku.

Za takýmto človekom všetci smútia oveľa viac ako za tými tisícami, ktorý umreli, lebo nestihli ujsť.