Materinská láska

Materinská láska A tak som sa o Vás deti moje bála. Matkine srdce krváca. Netúžila som zostať sama, neopúšťajte moje dlane, ja dávam seba ako chleba na ne. Podávam celučičký svoj život len Vám. Som vánok, ktorý hladil Vaše čelá v horúčke... Som láska, čo priniesla prekvapenia sladučké... Len z mojej lásky a túžby ste sa narodili... Pán požehnal a moje modlitby sa P R E M E N I L I na Vaše drobné rúčky, poľahúčky ten zázrak sa ozaj stal. Tie Vaše očká čakali na môj úsmev z rána. Som Vaša matka, Vami milovaná... Ach deti moje, dala som Vám celú seba. Každučké ráno, krájala som srdce, miesto chleba. Do rúčok som vtisla okruštek, modlitbou rannou natretý, do rúk som vzala batôžtek bôľu, za vás , za deti, niesla som ho každodenne Bohu pred oltár... Ako dar, ako ten najcennejší dar. Nad myrhu, kadidlo i zlato. Bol hodný viac. Sklonila som sa až k zemi , povediac : Pane ,Tebe prinášam to utrpenie, len deti požehnaj mi viac, než dostala som ja od Teba Pane. Sním, prosím moje súženia. Verím, že pod dotykom Tvojím sa isto premenia na Božie požehnanie. Ja verila som, celým srdcom svojím. Len ťarchu hriechu od nich odním. Sú to len večné deti, srdiečka vyplašené búchajú, keď kričí na ne svet. Pane, veď vieš , že väčšej ťarchy niet ako sa s láskou skláňať nad ne, láskou sa rozdať, ale : Sama ju nevidieť...