Posledný list

Posledný list Láska moja najdrahšia, toľko krát som sa Ti už zverovala. Niet hodiny , čo by ma nevrátila späť. V tikote ticha bijú kyvadlá nášho dychu. Ten spoločne s nami sfúkne ťarchu z pliec. Delíme sa na túžbu, lásku, radosť tichú …… Dávame vždy viac z tých drobotín , bezostychu. Čím bližšie k nám sa naklonili naše váhy, vidíme v čase svojich strát kamienky našich odhodlaní. Rozsypali sa vôkol , ako hviezny prach. Z nebies sa stali čierne diery, z hviezd iba závoj z mliečnych dráh, a keď sme siahli do podzemí, s ropu vytryskol z tej zeme strach. Kdesi sa láme obzor a kdesi rekordov je prah. Snívajte s nami …. Už nie sme jemní, ani v tých najtajnejších snoch a predstavách. Vítame v trysku rýchlosť svetla, zrýchlil sa čas –ten stína nás. Preteky s ním je vec nebezpečná.… V duši mi drieme ľahká slečna. V tvári však starena kvári tie moje zmysly zas. Každý deň som sa Ti zverovala, však Ty si nepočul ten hlas. Jar vždy s novou silou ma zmierovala, že planá túžba zmizne raz. A predsa pučia staré stromy a opäť kvietím kvitnú snáď, pokiaľ len mrázik nebezpečný nezmrazí na večnosť ich čas.